Articol dedicat Locuitorilor si Forurilor publice ale orașului Brezno!
Ion SOREANU-ȘIUGARIU – născut Patriot. Român de vocație.
De formație – Cetățean european!
(06.06.1914 Băița/Ro – 01.02.1945 Brezno/Sk)
Varianta in limba romana - aici:
Váženým obyvateľom
mesta Brezno!
Ion
SOREANU-ȘIUGARIU – rodený ako hrdina. Rumun z povolania.
Kvalifikovaný európsky
občan!
(06.06.1914 Băița/Ro – 01.02.1945 Brezno/Sk)
POSTUPNOSŤ ȘIUGARIU - est-etika ľudskej prirodzenosti...
MOTTO: „Napadli ma nepriatelia človeka!” Vintilă HORIA*
List lekára Eugena Ciuru adresovaný manželke básnika
z roku 1945 popisuje posledné dni básnika-hrdinu:
<< Po obsadení mestečka Tisovec sme vyrazili smerom
k mestu Brezno, ktoré leží pri rieke Hron. Pretože cesta bola zamínovaná
a blokovali ju rôzne prekážky, boli sme nútení vybrať sa cez vrchy, kde
sme stretli Nemcov a stabilizovali sme front. Medzičasom Brezno bolo obsadené
ďalšími našimi jednotkami a všetko úsilie bolo zamerané na jeho udržanie za každú
cenu. Mesto však bolo dňom a nocou predmetom delostreleckého
bombardovania, za ktorým sa hovorilo, že stáli dvaja Nemci, ktorí zostali
skrytí vo veži kostola a mali u seba vysielačku.
Aby nevystavil nebezpečenstvu pochodujúcich vojakov,
veliteľ pluku nariadil ich stiahnutie sa na kraj mesta. Všade totiž panoval
veľký zmätok a bolo potrebné, aby niekto s pokojnou mysľou riadil
tento presun. Plukovník pozval pána Soare (Slnko – Ion Șiugariu) do svojho osobného koča, aby ho previezol za
front (Soare bol totiž chorý, trpel trýznivými bolesťami kvôli infekcii
v tele, ktorú nebolo možné vyliečiť v daných podmienkach), ale Soare
odmietol a zostal na mieste. Bolo to práve v čase, keď nemecké
delostrelectvo začalo strieľať naplno na preplnenú cestu a na železničnú
trať vedúcu do mesta. V tom čase Soare sa nachádzal na okraji cesty, na
mieste, ktoré sa mu zdalo celkom bezpečné. Bol pokojný a naďalej vydával
rozkazy. Jedna zo striel však padla veľmi blízko vedľa neho a výbuch mu
zasiahol nohy. Svedkovia tohto nešťastia hovoria, že mal zlomené obe nohy
a bol zasiahnutý aj do brucha. Okamžite mu zavinuli stehná do ovinovačiek,
aby sa zabránilo veľkej strate krvi, naložili ho do postranného vozíka
motocykla a vydali sa do ambulancie regimentu. Soare ešte stihol povedať
pár slov – „Lucia, strácam sa... Zachráňte ma...“ – a následne stratil
vedomie. Na ceste k ambulancii, približne 10 minút od zranenia, zomrel.
Bol pochovaný na obecnom cintoríne v Polhore pri Brezne dňa 1. februára
spolu s poručíkom Stoicom, tiež z našej jednotky, a s ďalšími
siedmimi vojakmi padlými v ten istý deň. Pochovali ho vojenský
a dedinský kňaz. Pohrebu sa zúčastnili aj ženy a ľudia z dediny,
malá skupina slovenských partizánov a čestná stráž.>>
Ja
som priviedla na Slovensko básnika Ion SOREANU-ȘIUGARIU pred 4 rokmi?
Nieee! ȘIUGARIU prišiel sám spolu
s frontom cez zákopy, hnaný túžbou a presvedčením cez zasnežené vrchy roku
1945 do svojho druhého domova – na Slovensko. Oslobodil ho, aby mohol zaspať...
naveky. Po 65 rokoch od tejto obetavej smrti, pretože jeho večnosť sa mi zdala
príliš diskrétna, rozhodla som sa, že ju premením na nesmrteľnosť
v Tisovci, v Pohronskej Polhore, v Michalovej, v Brezne
a vo Zvolene. Snažila som sa ho sceliť, priblížiť duch Básnika, ktorý
zostal doma, vo svojom prvom domove – v Rumunsku – k hmote, k matérii
Hrdinu zo zeme – základu
vyslobodeného Slovenska. Prišla som Vám ho len pripomenúť! A podeliť sa
s Vami o spomienku na neho. Prišla som po jeho stopách až sem do
Brezna: bojoval o vyslobodenie mesta Tisovec, v Michalovej bol jeho
prvý oficiálny pohreb odslúžený farárom obce Polhora a dedinčanmi
a Zvolen je oltárom... vyslobodeného Slovenska. Dúfala som, že časom sami
objavíte na základe indícií, ktoré Vám poskytnem, básnika Ion ȘIUGARIU
v celej jeho kráse, že sa vám zjaví; určite by sa Vám to bolo podarilo
tak, ako sa to podarilo Vášmu spoluobčanovi Ľubošovi Nepšinskému... Na druhej
strane, ja som objavila (al)chémiu... našich dvoch sesterských národov: „Prišli
naši rumunskí bratia!“ zvolali cez slzy na rôznych miestach dvaja
ctihodní osemdesiatnici zo Slovenska (súčasníci vojny a Iona ȘIUGARIA) pri
mojej prvej návšteve pred 4 rokmi. Odvtedy sa sem stále vraciam. Ako domov!
Je dôležité si uvedomiť
zaujímavú skutočnosť: Ion ȘIUGARIU sa nezúčastnil len Vášho vyslobodenia
v roku 1945 (ak by to tak bolo, boli by sme sa stretli skôr)! Ion ȘIUGARIU chcel, aby ste boli nielen
vyslobodení, ale aj slobodní – a to sa stalo až po roku 1989... Duch
básnika-hrdinu si počkal na dovŕšenie vyslobodenia a na jeho premenu na slobodu:
aby sme mohli aj komunikovať, nielen vedieť o tom, že žijeme na rovnakej
planéte!
My v Rumunsku si uctievame
pamiatku ȘIUGARIA nielen pre jeho hrdinskú obeť, ktorú priniesol vo veku 31
rokov, ani pre to, v akej miere stihol byť predstaviteľom kultúry
a humanitných vied, ale aj pre to, čím všetkým ešte mohol byť a čo
všetko ešte mohol dokázať...
Je veľmi pravdepodobné, že keby bol prežil vojnu, bol by sa stal disidentom
alebo odsúdencom, pretože väčšina jeho blízkych, aby si zachovali charakterovú
celistvosť a vlastenecké presvedčenie národnej integrity a neskôr
nezávislosti – emigrovali (ak prežili mučenie označenia nálepkou „nepriateľ
politického režimu“ – komunistického) alebo boli vylúčení, ale pokračovali v boji
za svoju vlasť „zo Západu“. Takže máme hrdinov aj v období mieru:
disidentov!
Po mentorovaní rôznych autentických zdrojov disidenti – naši súčasníci, ktorí prežili revolúcie
z roku 1989 v Strednej a Východnej Európe, sa zapojili na
miestach, kde bola uznaná ich hodnota, do prípravy svojich národov
a krajanov na reálne a validné demokracie – tak, ako sa to stalo aj
v prípade Československa.
Vráťme sa však k nášmu
básnikovi: komunisti tolerovali jeho verejnú pamiatku, pretože sa stal neškodným
– veď bol mŕtvy na fronte a stal sa hrdinom Československa v roku
1945 – to vyhovovalo „komunizmu s ľudskou tvárou“, populárnej demokracii,
ktorá mala formu, ale nie obsah! Či sa stal Ion ȘIUGARIU zrazu nebezpečným?!
Jeho pamiatka?! Stali sa zrazu nebezpečné aj mená toľkých ďalších výnimočných
osobností (Vintilă #HORIA*, Emil #CIORAN, Constantin #NOICA, Mircea #ELIADE,
Petre #ȚUȚEA, Nichifor #CRAINIC, Mircea #VULCĂNESCU, Ion #PETROVICI** atď.),
podľa ktorých sú dnes pomenované ulice, pamiatky, sochy, knihy, knižnice,
školy? Kto by rozložil a zrušil základ
Rumunska len kvôli jednému nespravodlivému zákonu?***
Chyby, aj tie legislatívne, sa nesmú tolerovať! Chápeme... falošní
aktivisti globalizácie nepotrebujú
mentorov vlastencov – v perspektíve zamatového
rozkladu národov! Ale prečo by globalizácia nemohla znamenať napríklad
záchranu krajín „tretieho sveta“ obetovaných na fronte náboženských vojen?! Prečo
by globalizácia nemohla spočívať v záchrane migrantov vymyslených
a infiltrovaných pre skompromitovanie kresťanstva, destabilizáciu Európy
a pre umelé vytvorenie falošného problému?! Falošná vojna v čase
mieru!
Trend globalizácie má v základe
tendenciu odstrániť vlastencov a národnú avantgardu, tendenciu odstrániť erudované,
zásadové osobnosti, ktoré majú víziu, ktoré spájali, definovali, obhajovali
a podporovali národné štáty.
Ale pretože sny Iona ȘIUGARIA
sa zrútili pri bránach Vášho mesta v boji o jeho vyslobodenie, musíme
sa rozhodnúť, či ich budeme zbierať, či ich budeme ďalej snívať a uskutočňovať,
alebo si ho len pripomenieme raz za rok, aby sme sa uistili, že je naďalej
mŕtvy a že taký aj zostane... Neverím, že si vyberieme druhú možnosť,
pretože po preštudovaní osobnosti iného hrdinu – Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA,
som zistila, že tak ȘIUGARIU, ako aj ŠTEFÁNIK, mali v rôznych obdobiach rovnaké
ideály: mier a prosperita národa. A Vaša
úcta voči nemu je dokonalá, vôbec nie je formálna. Som fascinovaná cieľmi
týchto dvoch mučeníkov – každý z nich sa zúčastnil jednej svetovej vojny
za vydobytie svetového mieru! Fascinuje
ma úprimná pocta a vďačnosť slovenského národa vyjadrená voči svojim
hrdinom. Na druhej strane, sme Vám skutočne ponúkli armádu hrdinov: 11
tisíc!!! Ste krajinou, ktorá si zaslúžila obeť, ak ju vie oceniť
s pokornou vďačnosťou!
A ešte máme niečo spoločné: moje mesto –
Tăuții-Măgherăuș, ktoré vzniklo z obce Tăuții de Jos (nazvaná Maďarmi Totfalu /Dedina Slovákov/ a neskôr Misztotfalu /Dedina Slovákov pri rieke Miszt/).
Husiti z Čiech sa presťahovali na toto územie a sa usadili na brehu rieky
Miszt; prvá zmienka o obci Totfalu pochádza z roku 1440, aj keď
historické zmienky o tomto ľudskom osídlení existujú od roku 1216. Keď som zistila tieto údaje, pochopila som,
prečo Ion ȘIUGARIU bol taký prepojený so slovenskou mentalitou a s miestnymi
usadlosťami. Do frontového denníka si zapísal, že československé hory sú ako
naše, potom zase, že aj dediny, aj domy a ľudia sú ako u nás; ešte aj
chudoba sa mu zdala rovnaká... Rozumiete?!
Zvyšok je len politika,
politika tých, čo vydali zákon, ktorý ak by sa uplatňoval ad literam, by potlačil a by úplne rozložil základ Rumunska,
ako som už spomenula...****
Nájdime si útočisko
v duchu, v Hrdinoch, v dejinách! A nepriatelia človeka nás
nepremôžu...
Mier a prosperita! Všetko
najlepšie vyslobodenému a slobodnému Breznu!
S hlbokou úctou
a s úprimným priateľstvom
žurnalistka Angela MICLEA,
február 2016
Riaditeľka Kultúrneho domu
mesta TĂUȚII-MĂGHERĂUȘ, RUMUNSKO
POZNÁMKY:
*: „Ionovi Șiugariovi, kamarátovi, ktorý má
nezameniteľné miesto v mojom srdci, básnikovi, ktorý dosiahol odvážne
a vznešené úspechy... S úctou Vintila Horia. 26 aug. 1942 (venovanie
na autorskom výtlačku)
**: Profesor Ion Petrovici, narodený v roku 1882,
študent Tita #MAIORESCA a Nicolae #IORGU, minister školstva a národnej kultúry,
väznený komunistami 15 rokov z politických dôvodov, najznámejší filozof Rumunska
v medzivojnovom období – Ion ȘIUGARIU bol vedúcim jeho kabinetu; ȘIUGARIU
sa popritom venoval svojej literárnej aktivite, utečencom z okupovanej
Transylvánie (bol predsedom Združenia študentov utečencov) a bol poslaný
niekoľkokrát aj na front. Podrobnosti o prípade Iona Șiugaria nájdete na
stránke http://www.ziaristionline.ro/tag/ion-siugariu/
***: ˂˂Zákon
217/2015 zakazujúci vyjadrovanie pozitívnych názoroch o osobnostiach Rumunska,
ktoré boli obvinené z legionárskych sympatií, vyvoláva reakcie v radoch
rumunských intelektuálov. Literárny kritik Alex. ȘTEFĂNESCU sa vyjadril k tomuto zákonu nasledovne:
To, čo sa
odhlasovalo v parlamente ako zákon, nie je zákon. Z intelektuálneho
hľadiska ide o propagandistický, smiešny a kompromitujúci text...:
1.
(Zákon) Je antidemokratický,
pretože obmedzuje slobodu prejavu. A pretože trestá niektoré názory
väzením...
2.
Je asymetrický, pretože odsudzuje fašizmus, ale mlčí
o komunizme...
3.
Obviňuje celé kategórie ľudí..., vyhýbajúc sa osobnej zodpovednosti pred zákonom...
4.
Je dogmatický, chýba mu vedeckosť, pretože vychádza
z predpokladu, že niektoré závery týkajúce sa medzivojnového obdobia majú
hodnotu absolútnych a nemenných právd a že nikto nemá právo skúmať
a prehodnocovať dejiny.
5.
Je výsmešný, keďže uznáva za správne rozsudky vydané
komunistickými súdmi, ktoré viedli k uväzneniu 2.000.000 rumunských
občanov (z ktorých 200.000 bolo podrobených vyhladzovaciemu režimu a zomrelo vo
väzeniach).˃˃
http://gandeste.org/general/alex-stefanescu-datorita-legii-217-2015-stalin-a-inviat-din-morti-cu-moartea-pre-moarte-calcand/57080
****: ˂˂Radikalizmus iniciátorov zákona
217 vzbudzuje oprávnené kultúrne frustrácie, zmätenosť hodnôt a princípov,
národné podráždenie... Striktné prekliatie alebo vyzdvihovanie významných mien rumunskej kultúry uznávaných
na medzinárodnej úrovni nemôže byť rozhodnuté niekoľkými ojedinelými hlasmi [:
Inštitút Elie #WIESEL vedený Alexandrom #FLORIANOM a jeho návrhy „čistiek”]... Antikomunizmus a
antifašizmus boli označené za „legionarizmus”... ˃˃ - zhrnutý citát: http://adevarul.ro/news/eveniment/greseala-vina-justitie-1_56af110d5ab6550cb8559994/index.html
