Prečítané leto 4 - téma voda

Ku štvrtej téme projektu Prečítané leto mi napadla Agátkina milovaná kniha Hlbokomorské rozprávky. Ryba Biba a had Rado sprevádzajú Agátkine zaspávanie už niekoľko mesiacov. Niekedy si ju čítame spolu, inokedy sa utiahne do kútika a počúva magický hlas Roba Rotha a zvukohudbu Vlada Šarišského.


Ten podmorský svet mi berie dych. Moje oči si ledva privykli na všetko, čo vidím na súši, a cez knihu Moniky Kompaníkovej mám zrazu uveriť v svet, ktorý je úplne iný, než ten náš poznaný. Je ťažké predstaviť si, že to, čo zažívame a poznáme, je len zlomok reality. Ale je to skutočne tak. Sme malinkí, popri hĺbke Mariánskej priekopy úplne zanedbateľní.

Nepatrní.

Prajem vám krásny týždeň. Ja sa budem snažiť s deťmi ponoriť v predstavách niekde hlboko. Kde je o niečo tichšie, no priesor je širokánsky a my v ňom len nepatrné odrobinky. Podmorské prúdy by nás ľahko strhli so sebou.

Ryba Biba aj had Rado sú inak naozajstné morské živočíchy. S úžasom si o nich čítame aj v knihe  Steva Jenkinsa Dow, Down, Down: A Journey to the Bottom of the Sea

 Neuveriteľné ilustrácie od Veroniky Holecovej

A Seed Is Sleepy / Prečítané leto

A Seed Is Sleepy je jedinečná kniha o semienkach a rastlinách. Je súčasťou série kníh od autoriek Sylvia Long a Diane Aston. Okrem toho, že je prekrásne ilustrovaná a čarovne písaná, prináša informácie o semienkach veľmi štrukturovane a zrozumiteľne aj pre drobného človeka. Ja takéto knihy s obľubou kupujem na anglickom amazone. Často knihu kúpim len za cenu poštovného. Túto konkrétnu knihu môžete nájsť napríklad tu. 

I really like the books written and painted by Sylvia Long and Diane Aston. This one is about seeds and their charming life. It can be bought here for example.

Dve knihy o nádeji

Už sú také ošúchané. Teraz sa ani nevracajú do police.

Nádherné úterý Daisy Mrázkovej. Keď som ju prvýkrát čítala Agátke, mala som pocit, že musím začať tancovať. Smieť tak vidieť život z perspektívy utorka, či nedele. A uvidieť reťaz udalostí, ktoré očarujúco plynú jedna z druhej. Mimovoľne, len tak. A občas posplietajú novú nádej. Ako tu, s bábikou slečnou Jolantou.

Napríklad, kam odletela čajka, ktorú som kŕmila v apríli z balkóna. Alebo, čo obedoval ten starý pán po tom, čo som si od neho kúpila Nota Bene. Alebo či nenakričala moja dobrá priateľka na svoje deti po tom, ako ma stretla minule v zádrapčivej nálade.

Stará žena končí príbeh slovami "Som rada, že som sa ťa dočkala, utorok."

Mimovoľne. Plynie, splieta sa. Nádej.

Vojna, ktorá zmenila Rondo, od ukrajinských autorov Romany Romanyšyn a Andrija Lesiva. Krásne, krehké mesto Rondo je akoby posplietané z toho najjemnejšieho vánku. Jeho obyvatelia píšu básne a pestujú kvety. A tie kvety spievajú.

Kým do mesta nepríde Vojna. Danko, Fabian a Zorka ju prosia, aby odišla. No nepočúva ich. A tak začnú hovoriť jej rečou. Snažia sa ju trafiť do srdca kamienkami a črepinami, ktoré na nich hodila Ona. Lenže je to márne, pretože Vojna nemá srdce.

Len Rondo má srdce, hoci popraskané. A aj ten najmenší lúč a aj tá najkrehkejšia pieseň môžu Vojnu poraziť.

Ruky-nohy / Hands-Feet

"Pro ženy je ostatně vyšetřování pohmatem velice uklidňující. Když jim navíc ukážu, jak na sebe mohou sáhnout - že když je zrovna tady tlačí, nebolí je žlučník, ale zrovna se jim o stěnu břišní opírá miminko kolenem. A když je naučím jak jeho koleno nahmatat, sžívají se s těhotěnstvím mnohem přirozeněji. Na břicho nechávám sahat i tatínkům. Ne každý má zájem, některý muž se bojí... Odcizili sme se přírodě bohužel až tak, že se sami na sebe bojíem sáhnout..."
Ivana Kőnigsmarková v knihe Hovory s porodní bábou

Vnáram si ruky do samej seba cítiac ten malý život. Nôžky a chrbátik, pohyby aj pokoj. Ktovie, či to ešte niekedy zažijem? 

Jedna z mojich najdrahších, s týmto citátom som čakala dlhšie, majúc v mysli a srdci Tvoje, vaše dieťatko. Myslím naň aj teraz a na všetky Tvoje kroky, ktoré ho hojdali a Tvoj smiech, ktorý ho tešil. Hoci krátko, žilo práve Tebou, Tvojimi dotykmi a Tvojou prítomnosťou.


"The palpation of the abdomen during pregnancy is calming to the woman. Especially after I show them how to palpate themselves - teaching them it is not their gall-bladder aching but the baby leaning on their abdominal wall right now, for example. And when I show them how to feel and recognize the baby's knee, they become connected to their pregnancy more naturally. I also let the fathers palpate their partner's abdomen. Not all of them are interested, some of them are afraid... We have disconnected ourselves from the nature so much, that we fear to touch ourselves..."
quote by Ivana Kőnigsmarková in the book Hovory s porodní bábou (Talks with the midwife)

My hands sink into my own belly feeling the tiny life. Legs and back, movement and piece. Who knows if this will come again?

Na pár týždňov budeme mať zamestnané ruky nosením iného malého života. Ale pozerajúc na ňu, nosila by som ju až po koniec sveta. So sadrou na nohe a so smiechom v tvári. Spánok je ťažší... Ani som si doteraz neuvedomila, čo všetko už za normálnych okolností vie. Zliezť sama zo stoličky, chodiť, vyliezť k umývadlu, stáť pri stole a sama jesť, vyliezť na posteľ. O pár týždňov sa to vráti.

There is another little life to be carried now though. Although, look at her - I would carry her to the edge of the World. A broken leg, no broken smile. Sleeping is harder... It all gives us a chance to remember how many things she can normally do on her own - get down from a chair, walk, stand, climb furniture and bed. It will come back in a few weeks.

Kadiaľ do Afriky?

Už len pár dní do najbližšej stredy! Na Bratislavské Bienále ilustrácií sme pripravili s Jankou Michalovou workshop pre deti od 1,5 do 3 rokov. Celkovo sa takto stretneme počas štyroch dní, 16.9., 7.10., 14.10. a 21.10. o 10:00. BiB sa odohráva v Dome umenia a tam budeme aj my.

Spomedzi slovenských kníh vystavených na BiB sme pre najmenšie deti vybrali knihu Ľuba Paľa - Kde je Afrika? a jej africká téma sa bude tiahnuť celým programom workshopov. Tešíme sa na bubnovačku aj výrobu knižiek o Afrike a samozrejme aj na krásneho nosorožca Rina od scénografky Zuzky Kadlčákovej.

Ja ešte dokončujem zvieracie magnetky, vďaka ktorým som ale zistila, že mám nejaký problém s plazmi. Odľahlo mi, keď som domaľovala posledný chrbtový osteň na krokodílom chrbte a napriek plánu pridať ešte nejakého afrického hada, som to proste vzdala :-)

Tak príďte, ak máte dieťatko do troch rokov a okrem workshopu sa hlavne príďte pokochať majstrovstvom ilustrátorov.

Hmatové doštičky Montessori / Touch tablets Montessori

"When initiating the child into the education of the sense of touch, the teacher must always take an active part for the first time; not only must she show the child 'how it is done,' her interference is a little more definite still, for she takes hold of his hand and guides it to touch the surfaces with the finger-tips in the lightest possible way. She will make no explanations; her words will be rather to encourage the child with his hand to perceive the different sensations. When he has perceived them, it is then that he repeats the act by himself in the delicate way which he has been taught."
(Maria Montessori)

"Keď učiteľ dieťaťu predstavuje zmyslovú výchovu zameranú na hmat, na začiatku musí prebrať aktívnu rolu; nielen ukázať 'ako sa to robí', ale ešte konkrétnejšie, dieťa chytiť za ruku a viesť ju tak, aby sa povrchov dotýkala čo najjemnejších možným spôsobom. Robí to bez vysvetlení; učiteľove slová skôr povzbudzujú dieťa, aby rukou vnímalo rozdielne vnemy. Dieťa potom opakuje aktivitu samé - spôsobom, ktorý ho naučil učiteľ." 
(Maria Montessori, voľný preklad)

Je to možno aj prvýkrát, čo som pri aktivite Agátke cielene viedla ruku. Viem, že pre mnohých bude táto myšlienka šialene neprirodzená, no pokiaľ môžem, mám radšej ruky za chrbtom, než by som deťom chytila ruku a nasmerovala ich k riešeniu. Jednak preto, že chcem, aby svet objavovali vlastnými zmyslami, ale aj preto, že ich sústredenie a radosť z hry odrazu prudko klesne, keď sa spoľahnú na tú moju dvojicu rúk, miesto tej svojej.

Preto ten citát Marie Montessori z jej poznámok. Je to pre mňa zaujímavá výzva dieťaťu ukázať niečo, čo by bez mojej ukážky robilo inak, no čo ho vyzbrojí zručnosťou, ktorú potom samostatne môže využiť . Malým prštekom by samým asi nenapadlo prejsť po povrchu doštičky čo najpomalším a čo najjemnejším pohybom, no náš víchor Agátka si tento pohyb v priebehu pár sekúnd osvojila za vlastný.

U Marie Montessori je fascinujúce čítať jej vlastné sprievodné slová. Každý hrový materiál, ktorý navrhla, dlhodobo skúšala, používala, menila, až sa ustálila podoba, ktorej použitie mala do detailov premyslené. Priam s láskou píše o týchto dotykových doštičkách (voľný preklad): "Jemný pohyb dozadu a dopredu voľnou rukou, ktorá sa dostane do ľahkého kontaktu s povrchom, je výborným cvičením na rozvoj kontroly. Malá ruka, ktorá sa len pred chvíľkou umyla a vnorila do vlažnej vody, získava gracióznosť a krásu..."

Pred dotykovými cvičeniami viedla deti v Casa dei Bambini, aby si umyli ruky v studenej vode, utreli ich a na pár sekúnd ich vložili do vody o niečo teplejšej. Bol to iný svet. Studená voda, deti na ulici. Ťažko sa to celé predstavuje. Ale jedno podľa mňa zostáva - a to je to, že každé dieťa chce spoznať svet a je schopné vnímať detaily a oceniť ich. Otázka je, akú úlohu v tom máme zohrať my, ich dospelí...

  

1. dve kontrastné plochy - drsná (najzrnitejší šmirgeľ) a hladká (čistá doštička)

2. striedanie kontrastu (pásiky najdrsnejšieho kontrastu sa striedajú s čistou plochou)

3. škála (5 šmirgľových pásikov rôzne hrubého zrna), v obchode Farby Laky som strávila asi pätnásť minút ohmatávaním ich šmirgľov. Agátka zatiaľ tancovala na Metallicu v ich detskom kútiku. V ich ponuke som brala nie po sebe nasledujúce zrnitosti, no tak dva-tri stupne od seba vzdialené, aby bolo rozdiely naozaj cítiť.

 

4. Priraďovanie. Pre zmenu zelené šmirgle. Zatiaľ to na Agátku bolo priveľa. Ešte jej nie je príjemné prikryť si oči šatkou. Ale aktivita je jednoduchá, drevené doštičky s nalepeným šmirgľom rôzneho zrna, treba usporiadať do dvojíc podľa hmatu. Odkladám na neskôr.

5. Moje obľúbené - čo s tým ďalej? Včera sme si s Agátkou ľahli na zem a prstami sme prechádzali po všetkom možnom - po koberci, koži na predlaktí, na dlani, po duple, papieri, látke, šatách. Pripravila som jej aj košík s rôznymi látkami, ktoré sa tiež dajú priraďovať. Montessori deťom dávala farebné hodváby. Tu už sa núka tvorivosti otvorená brána.

This post is dedicated to the love and precision of Maria Montessori when it came to her learning material. She meditated on, experimented, changed, rebuilt the material until she was content and her method was clear in every detail. These are handmade touch tablets according to her description in her own notes. Two contrasting surfaces, then a scale of five surfaces, then matching game. There the door for creatvity opens and anything can be touched and perceived with the delicacy gained through the experience with tablets. Hands, silks, carpets, trees and grass. Let the beauty come!

Tri príbehy o narodení / Three stories about birth

Ako pripraviť svoje malé dieťa na príchod ďalšieho, ešte menšieho dieťatka? Neviem presne... ale toto som skúsila. Ešte stále sa spolu učíme. Ale je to krásne.

How do you prepare your little child when even smaller child is to come into the world? I don't really know... but this is what I've tried. We're still learning. But it's beautiful.

 

Ak máte záujem o celú knihu, môžete si ju stiahnuť tu. Poteším sa spätnej väzbe v komente alebo mejlom na osemrukdoma@gmail.com. The complete book available for download here. Please send me feedback in a comment or to the osemrukdoma@gmail.com (The book is in Slovak. Please contact me if you are interested in the translations.)

Zahnuté dvojstránky si dajte zviazať kovovou väzbou na strane, kde sú  okraje listov voľné.
Fold the pages and bind them on the loose side.