Zobrazujú sa príspevky s označením Iné. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Iné. Zobraziť všetky príspevky

utorok 18. októbra 2011

Oscara získava...

Prihodilo sa mi ocenenie. Darovala mi ho šikovná Aďka, ktorá má chutnú a voňavú kuchyňu.

Ďakujem ti Aďka. Prekvapenie je na mojej strane :-)

Ocenenie si podelím s niekoľkými blogerkami:

Aneta - lebo mi jej recenzie kníh občas ťahajú eurá z peňaženky :-)

Jana - lebo mi je u nej na blogu fajn.
        
Janya - lebo je pútavá.

Vanilka - lebo stále číta, je na materskej dovolenke a - napriek tomu - je normálna :-) (pozn. na margo istých internet. diskusií na tému "mamynka")

A toho osemdesiateho prvého Oscara by si zaslúžil Mickey Rourke za Wrestlera. Lebo


Bruce, povedz to piesňou.


pondelok 25. júla 2011

Waitin' On A Sunny Day


It's rainin' but there ain't a cloud in the sky
 Musta been a tear from your eye
 Everything'll be okay
 Funny thought I felt a sweet summer breeze
 Musta been you sighin' so deep
 Don't worry we're gonna find a way


I'm waitin', waitin' on a sunny day
 Gonna chase the clouds away
 Waitin' on a sunny day


Without you I'm workin' with the rain fallin' down
 Half a party in a one dog town
 I need you to chase the blues away
 Without you I'm a drummer girl that can't keep a beat
 And ice cream truck on a deserted street
 I hope that you're coming to stay


I'm waitin', waitin' on a sunny day
 Gonna chase the clouds away
 Waitin' on a sunny day


Hard times baby, well they come to tell us all
 Sure as the tickin' of the clock on the wall
 Sure as the turnin' of the night into day
 Your smile girl, brings the mornin' light to my eyes
 Lifts away the blues when I rise
 I hope that you're coming to stay


Bublanina pečená s jednou hudobnou srdcovkou :-)



Clarence Clemons, sympatický saxofonista. Ďalší, ktorý je už v hudobnom nebi.


utorok 31. mája 2011

S apákom a mamákou

Ospalá mamáka sa modlí ďalej: "Hystám už spať, Pane. Budem já ísť odpočívať. Daj pozor, poslenný keď príde mój noc, daj prebudiť nebi. Ámen."

Apáka šomre: "Hát, starý človek len taký je. Bársde ide, bársčo robí... načo? Načo pójdeme my tam, nebo? Šak aj tam je takýto. Nikdo neni doma, ani ništ."

Koloman Kocúr: Apáka a mamáka. Neni doma, ani ništ, strana 118

Niekedy v roku 2002 vyšla vo vydavateľstve L.C.A. nenápadná novela Apáka a mamáka. Jej autor, Ľuboš Dojčan, alias Gérard Kolomage,

alias 

Koloman Kocúr,

v nej podmanivo zachytil pomaďarčenú slovenčinu svojich starých rodičov. Apáky a mamáky.


Bežný deň na dedine, komunikáciu medzi dvoma ľuďmi, ktorí sú spolu večnosť, opísal úsporne a uveriteľne, s prímesou grotesky, až som mala miestami pri čítaní pocit, že som v epicentre diania. 

Vlastne, ja som tam chcela byť :-)

P.S. Koloman Kocúr, nech už robí čokoľvek, nech už sa práve volá ako chce, melie stále jazykom. A veruže mu to ide! 
Nech mi ľavačka okrivie, ak klamem! Počula som ho párkrát pár hodín vlastnoušne :-)

streda 16. marca 2011

Ave Eva ? :-)


Vychutnal si "silikónový nektár", pôžitok to bol však priam toxický a tak vraj uhynul. Možno aj so slabým výkrikom: "I Love You Orit!"

Poučenie: Keď sa ti dievča v hlave melú ovsené vločky a v hrudi prelievajú silikóny namiesto pŕs... nehraj sa na biblickú Evu. 

Niet toho hada, ktorý by ťa zviedol ... iba ak z teba odsal ;-)

streda 5. januára 2011

Čo dal svetu Gerry Rafferty?


Škót Gerry Rafferty, folkový a rockový muzikant naspieval v roku 1972 so skupinou Stealers Wheel hit Stuck in the Middle.

O dvadsať rokov neskor, v roku 1992 pieseň použil vo svojom filme Reservoir Dogs (Gauneri) začínajúci Quentin Tarantino.

Pamätáte? Michael Madsen si najprv trocha zatancuje a potom šmikne britvou ucho spútanému sediacemu. Čo už, scéna nechutná, ale Quentin je macher na oprašovanie kvalitných hudobných stariniek :-) Pomohol zo zabudnutia aj tejto.

Skupina Stealers Wheel sa síce v roku 1975 rozpadla, Gerry však už v roku 1978 vydal veľmi úspešný sólový album City to City.


Z albumu pochádza skladba Right Down the Line, ktorá bodovala svojho času štyri týždne v americkom rebríčku Billboard Hot 100.


Ozajstný hudobný skvost ale predstavuje iná skladba z albumu. Hitovka Baker Street s nádherným saxofónom Raphaela Ravenscrofta.

Možno ju poznáte ako inštrumentálku v podaní The Shadows, alebo ste počuli, ako si s Baker Street poradili Foo Fighters. Ozaj, aj Baker Street Aliho Campbella (ex UB40) stojí za vypočutie.

Tak ako? Už viete, čo dal svetu Gerry Rafferty? Áno, dal nám zopár hudobných delikates.

Vďaka ti Gerry. Nech ti je v hudobnom nebi lepšie ako na zemi.

sobota 23. októbra 2010

Poslušne hlásim...

...ešte existujem :-)

Ako sa vtáci sťahujú na zimu do teplých krajín, tak prišli „zazimovať“ moji dvaja chlapi do teplého východoslovenského malomestečka ;-) 

Dni ubiehajú rýchlejšie, zazimovači majú denne nároky na teplú stravu, čistú bielizeň a podobné nepodstatnosti :-> 
Poniektorí „okupujú“ po večeroch (doteraz len môj) počítač a keď už už príde moja blog/matka inšpirácia, spacifikujú ma komunitné sociálne siete mladšieho z chlapov.

Dnes večer mám konečne šťastnú počítačovú chvíľku, ktorú chcem využiť na poďakovanie blogerkam

Pet  a  Zuzke.

Tie si na mňa spomenuli a darovali mi ocenenie, určené kreatívnym blogerkam. Čo ja popravde ani nie som, len občas meliem hubou ;-)

Srdečná vďaka vám baby. To viete že poteší a motivuje k ďalšiemu mletiu blogovou hubou.


Pre poriadok uvediem pravidlá potrebné na získanie ocenenia:
  1. Poďakovať sa osobe, ktorá Vám ocenenie venovala
  2. Umiestniť logo na svojich stránkach
  3. Dať odkaz na osobu, ktorá Vám toto ocenenie venovala
  4. Napísať o sebe 7 vecí, ktoré môžu by zaujímavé pre ostatných
  5. Nominovať 7 kreatívnych blogov
  6. Dať odkazy na Vami nominované blogy
  7. Napísať na Vami nominované blogy, aby sa o nominovaní vedelo
Ospravedlňujem sa všetkým, že nebudem pokračovať v nomináciách. Tie blogerky (a mnohé iné), ktoré by som aj ja nominovala, už ocenenia (a často nie jedno) dostali, preto svoje ĎAKUJEM venujem všetkým šikovným osôbkam, ktoré rada virtuálne navštevujem. 

Čo napísať o sebe? Odpustím si ciťáky (Tú moju rodinnú bandu mám rada. Jasné, nie?) a uvediem len obyčajnosti.

1. Hudba. Odstrihnite ma od nej a hyniem. Raz za čas bytostne potrebujem totálny rockový/metalový/hard rockový/ prog rockový (atď.) doping. Slúchadlá na uši, nech to má grády, nech je tam veľa basovej gitary a nech cítim, že bubeník trieska do bicích odušu. Napríklad ako Lars Ulrich

2. Literatúra. Odstrihnite ma od nej a hyniem. Minule ma večerami sprevádzal Dobrovodov Ja malkáč, teraz ich trávim s Nealom Bascombom a jeho zaujímavým Lovom na Eichmanna.

3. Som ľavák. Obe ruky preto snáď ľavé nemám :-)

4. Aj vďaka mne sa u nás udomácnil mierne drsný humor v komunikácii navzájom. Nie každému musí voňať, nám vyhovuje. Naše deti sú pre nás niečo ako kamaráti, čo teda v ich puberte (počtom tri kusy) nebolo práve Baileys chlípať.

5. Mohla som teda aj podrásť. Síce sa pyšním, že meriam ako Kylie Minogue, ale v autobuse na stojáka, keď treba ulapiť vodorovnú tyč, mi je to prd platné, že? :->

6. Som samotár. Nie odľud, len samotár ;-)

7. A nenúkajte mi tekvicový prívarok s volským okom, bleeee...

Zajtra nakladáme trocha kapusty do suda na zimu. Svokra prišla k rozumu a tak konečne UŽ (AŽ) druhý rok nestrúham ako blb milión kapustných hláv a miestami vlastné prsty na hoblíku. Vďaka ti bože za nastrúhaný kapustový polotovar zo zeloovocu.

Ech, ale mi už chýbalo trocha sa vykecať :-D


P:S. Ozaj, viete ako robí domáce rezance rocker/metlák? Tak nabudúce ;-)

utorok 31. augusta 2010

Hra pre veľkých a hravých

Som hravý typ. 
Povedala by som, že vďaka tomu, že som sa vydávala skoro, mám taký ten syndróm večného dieťaťa. Telo už síce občas blbne, ale duša by rada šla na koncert Iron Maiden

Janka blogerka sa s hrou 10 vecí, ktoré máš rada teda u mňa trafila. 
Vecí s prívlastkom naj sa iste nájde viac, tak len tak bez poradia dôležitosti:
1.Vianočné pečenie. Nostalgia za obdobím, keď boli deti malé a do formičiek tlačili cesto. Opravovať po nich, odoberať z formičiek prebytky, dať synovi po prstoch, keď si na cestový tunel vzal mnoho materiálu... Jediné pečenie ktoré naozaj milujem. Kvôli spomienkam.

 2. Prvá kniha požičaná zo školskej knižnice. Ľudmila Podjavorinská: Čin - čin. Vôňa kníh. Čitateľský orgazmus :) Existovať bez kníh. To sa dá?
                     
3. Na pokraji slávy. V roku 2000 natočil Cameron Crowe nádherný film o fiktívnej rockovej skupine Stillwater. Sedemdesiate roky. Sex drogy a roc´n´roll. A kde som ja??? :)

4. Časopisy. Iná forma kníh. Nevyhadzovať! Takmer smrteľný hriech! Prečo len zaberajú toľko miesta?

5. Vianoce. Syndróm večného dieťaťa. Áno. Rozžiarené oči dospelého dieťaťa. Milujem.

6. Eclat D'Arpege, Bright Crystal, Rumeur 2 Rose. Možno otrepané. Moja pokožka.

7. Čiastočná počítačová gramotnosť. Internet. Milión možností. Využiť ich. Duševne nezakrpatieť!

8. Nepodstatnosti = Domov = Dôležitosti.
                           
9. Trans-Siberian Orchestra. Dva mesiace pred Vianocami. Do Vianoc. Počas Vianoc. Stále. Každý rok. Denne. Tradícia. Moja :) Hudobná vianočná láska.

 10. „Vtáčí zob“ pred telkou. Mňam. Hocikedy. Večer.

Najvyšší čas zaliezť pod perinu. Tak ešte desať dušičiek na utopenie :)


Dobrú noc a zajtra s dovolením pozvánkujem :)

štvrtok 26. augusta 2010

Tanec s Kusturicom

V noci zo soboty na nedeľu som si poriadne pohnevala pani
Krčnú Chrbticu. 
Ja sliepka, zaspala som pokrútená pred telkou a prebrala sa až nadránom. 

Dnes večer, aj vďaka pánovi liekovi menom Voltaren,
sa už pomaličky začínam znova priateliť s paňou Krčnou a tak od samej rozkoše pomyselne tancujem s Emirom Kusturicom.



Milujem Iggyho Popa keď spieva In the Deathcar. Pieseň je zo soundracku ku Kusturicovmu filmu Arizona Dream z roku 1993.



...a milujem balkánsku roztopašnosť vyjadrenú v tejto Bubamare z Kusturicovej bláznivej komédie Čierna mačka, biely kocúr, ktorú natočil v roku 1998. 

Tak, už len nezaspať zas pred televízorom a život bude krásny ;-)

streda 18. augusta 2010

One

V roku 1991 vydala írska rocková skupina U2 album „Achtung Baby“. 
Skladba „One“ z tohto albumu sa považuje za jedno z najvýznamnejších diel skupiny.


Na zozname 500 najlepších skladieb všetkých čias, ktorý v roku 2004 zverejnil časopis Rolling Stone sa „One“ umiestnila na 36. mieste.


"Hello, I'm Johnny Cash." Takto otváral každý svoj koncert "The man in black". 

V roku 2000 vydal už chorý Johny Cash album American III: Solitary Man. Nechýbala na ňom coververzia slávnej „One“.


Koncom roka 2005 vyšiel pod názvom The Breakthrough v poradí siedmy album speváčky Mary J. Blige.

Jednou zo skladieb na albume bola aj „One“, prespievaná s Bonom Voxom.


Zoskupenie nemeckých vokálnych spevákov Gregorian podáva rockové a popové skladby v gregoriánskom štýle. 

V roku 2009 sa na ich albume Masters of Chant Chapter VII objavila aj skladba „One“.


Každá coververzia „One“ je svojská. Johny bol veľký macher, Gregoriani mierne mraziví. 

Ale tá Mary, to je baba! Božsky jej to spieva a tá figúra :)

piatok 13. augusta 2010

Som hrdý baľogar!

Narodila som sa v dobe, ktorá ešte priala mnohým predsudkom. 
Stačilo málo, a mohla som sa pocikávať, či koktať ;-)

Chvalabohu, mama dala na radu detskej lekárky
a neprerábala ma na praváka.

Moju ľavorukosť nepovažoval nik za znamenie vplyvu diabla, a tak môžem dnes, 13. augusta, oslavovať s
 
  Barackom Obamom
 
Billom Gatesom
Johannom Wolfgangom Goethem
Robertom Plantom
Pelém
Robertom De Niro
 či Bartom Simpsonom :)

My baľogari máme dnes už nielen svoj obchod, ale od 13. augusta 1976 slávime svoj Medzinárodný deň ľavákov.

Tak na zdravie, ľaváci!

sobota 7. augusta 2010

Dospelácke uspávanky


Letná noc si priam žiada Carlosa. A keď Carlos, prečo nie Supernatural a Corazón Espinado? Horúce, rozpaľujúce, mexické :)


Ich kenne nichts a Xavier / RZA, akurátna nočná náladovka.


Prvá víkendová noc znesie aj trocha frustrácie. Chlapci z Alter Bridge sú príťažlivo frustrovaní v skladbe Watch Over You.


 Dobrý Axel Rudi Pell v žiadnu noc nie je zlý :) The Line.


 Louis upokojujúco spieva What a Wonderful World, a mne sa zatvárajú oči.

Dobrú noc všetkým spavcom aj nespavcom

piatok 6. augusta 2010

Rýchla anglická Emma

Práve som vybrala poštu zo schránky a...
keď som zbadala TOTO, skoro ma prekotilo :)
Prezerala som v nedeľu stránku Emma Bridgewater,
a reku, objednám si katalóg, nech mám aspoň kus papiera, 
 ak by sa na mňa moje dieťa v Anglicku vykašlalo a nedonieslo, čo si mama od Emmy vybrala.
Dnes je piatok, a maličký katalóg je už doma. 
Boh žehnaj rýchlych Angličanov;-)



utorok 3. augusta 2010

Takmer intímna spoveď jedného správcu :)

Kde bolelo, tam bolelo, bola raz jedna Zvedavá Eva.

Dávno, keď ešte Zvedavá Eva nepoznala ani znaky na počítačovej klávesnici, prečítala si v novinách článok o jednej "na webe založenej encyklopédii s otvoreným obsahom, ktorú možno voľne upravovať a slobodne čítať".

Raz v noci nabrala Zvedavá Eva odvahu, a napísala do encyklopédie pár slov. Spotenými, rozklepanými prstami stlačila tlačidlo ULOŽIŤ STRÁNKU a s búšiacim srdcom zízala na monitor.

"Sakra! Ono to tam je! Ja som redaktor encyklopédie!!!", koktala.

Encyklopedický wiki svet sa k nej onedlho zachoval ako suchá špongia k vode. Vsal ju do svojich útrob a o niekoľko mesiacov, keď už mala za sebou slušnú zbierku napísaných článkov, sa z počítačovej lamy stala správkyňa Buba.

Buba bola (a je) na wikivandalov či hnedokošeliarov pes, a tí sa jej časom odvďačili po svojom.

Na jej redaktorskej stránke sa raz vibrovalo, inokedy o nej ktosi tvrdil, že je cenzor, potom zas dbali na jej menštruačnú hygienu, poučovali ju že: ..."ako redaktorka by si sa mala hanbit za ten enspravny slovosled Bubmarta", a istý redaktor s jemnocitnou prezývkou Hrdý čůrák jej dával návrhy, ktoré sa neodmietajú.

Buba si nesťažuje. Vďaka encyklopédii zažila aj vlastných päť minút slávy ;-) Tam či hentam, ale aj tamtam asistovala s jasným cieľom propagovať svoju internetovú lásku.  

Svojho času stvárala psie kusy pri tvorbe odporúčaní, čistila encyklopédiu od kradnutých obrázkov z internetu, a veru neraz bola aj sprostá v diskusiách (Tých trojvetových vyhone...., pardon, výhonkov je tu požehnane) :)

Vďaka encyklopédii zažila Buba mnoho nervákov, aj si poplakala (ťuk, ťuk na čelo), keď dôležité wiki riešenia boli komplikované. Spoznala však aj ľudí, ktorí jej pomáhali, učili ju (nerrrvy!) jednoduché i zložitejšie počítačové veci, a veru, pre ňu bolo vtedy zložité takmer všetko :)

Boli aj takí, ktorí ju učili nebyť v internetovej komunikácii popudlivou, jednať slušne, nechrliť síru, učili ju pravidlu počítania do desať. Pretože internetová komunikácia je komplikovaná.

Buba má teraz mier vo virtuálnej duši. Po niekoľkých rokoch denného aj nočného ťukania do klávesnice, editovania článkov, naháňania vandalov, diskutovania o wikiproblémoch, si blogovo šantí.

Píše len tak, o čom sa jej chce a kedy sa jej chce. Ľahkosť vlastného bytia si užíva.

Stará láska, však nezhrdzavela :)


pondelok 2. augusta 2010

Ako vyhladovať vlastné dieťa ;-)

„Matka! 
Odohráva sa u nás snáď nová Bitka o Stalingrad?! 
Chceš ma vyhladovať?“
 Hnevá sa najstaršia, 
keď príde na víkend domov 
a kontroluje chladničku.
  Zdravia ju
mamine raňajkové jogurty
syry
olivy
 Materinsky nezištne jej ponúknem 
Nonstop šálát 
(napchávam sa ním takmer denne celé leto).
Žalúdok tej nevďačnice však patrí iným vitamínom ;-)