Martin Hattala
Martin Hattala (* 4. november 1821, Trstená – † 11. december 1903, Praha) bol stredoškolský (Bratislava) a univerzitný (Praha) pedagóg, rímskokatolícky teológ a lingvista, ktorý sa do histórie zapísal ako reformátor štúrovskej slovenčiny, s Michalom Miloslavom Hodžom zaviedol takzvanú hodžovsko-hattalovskú reformu.
| Martin Hattala | |
 slovenský pedagóg, teológ a jazykovedec | |
| Narodenie | 4. november 1821 Trstená, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 11. december 1903 (82 rokov) Praha, Rakúsko-Uhorsko (dnes Česko) |
| Odkazy | |
| Commons |  Martin Hattala |
Prvé vzdelanie získal od otca, neskôr študoval na Arcibiskupskom lýceu v Trnave. Vzdelanie si doplnil na univerzite vo Viedni, kde študoval teológiu.
V revolučných rokoch 1848 – 1849 ukončil štúdiá a 12. decembra 1848 ho v Ostrihome vysvätili za rímskokatolíckeho kňaza. Krátke obdobie bol kaplánom v Bzovíku a potom v Hodruši (dnes Hodruša-Hámre).
Gramatika slovenského jazyka v porovnaní s českým
V roku 1850 sa stal profesorom na gymnáziu v Bratislave a v tom istom roku na vlastné náklady vydal Gramatiku slovenského jazyka v porovnaní s českým (Gramatica linguae slovenicae collatae cum proxime cognata bohemica).
Tá obsahovala súhrn vtedajších najdôležitejších vedomostí o slovenčine, jej nárečiach, znakoch a vývine jej spisovnej podoby. Už v tomto diele vyjadril potrebu zaviesť ypsilon do slovenského pravopisného systému.
Od Tatrína dostal úlohu vypracovať novú gramatiku
Ako nadaný jazykovedec sa Hattala v októbri 1851 zúčastnil bratislavského stretnutia, na ktorom Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Palárik, Andrej Radlinský a Štefana Závodník rozoberali problémy gramatiky slovenského jazyka, v ktorej sa prelínali normy štúrovskej podoby slovenčiny s bernolákovčinou, ale aj veľká frekvencia češtiny.
Účastníci stretnutia poverili vtedy iba 29-ročného Hattalu vypracovaním novej podoby slovenskej gramatiky. Tú Hattala zhrnul v publikácii Krátka mluvnica slovenská (1852). Stala sa základnou normatívnou príručkou slovenského pravopisu až do roku 1902, keď vyšla Rukoväť spisovnej reči slovenskej od Samuela Czambela.
Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma
V otázkach slovenskej gramatiky mal Hattala aj napriek tomu, že bol bernolákovec, najbližšie k Hodžovi, a tak do novej koncepcie zahrnul jeho návrhy ako zachovať „ä“ a „ypsilon“ (ktorý neobsahovala ani Bernolákova ani Štúrova norma), ale tiež dvojhlásky či rozlíšenie „l“ a „ľ“ (čo obsahovala iba Bernolákova norma)
Aj preto sa táto tretia kodifikácia slovenského jazyka nazýva Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma, ktorá predstavovala kompromis medzi štúrovcami a bernolákovcami a češtinou, ktorou stále písalo veľa slovenských vzdelancov. Podľa nej sa štúrovská základňa foneticko-fonologického pravopisu upravila historicko-etymologickým pravopisom podľa českého pravopisu s prihliadnutím na podobu iných slovanských jazykov.
Od roku 1854 pôsobil Hattala ako univerzitný pedagóg v Prahe, kde napísal knihy Skladba jazyka českého a slovenského (1855) alebo Mluvnica jazyka slovenského I, II (1864 – 1865). Aktívne sa tiež podieľal na tvorbe učebníc ako autor či posudzovateľ gramatík, čítaniek a šlabikárov pre české a slovenské školy.
Martin Hattala, kodifikátor súčasného slovenského jazyka a autor prvej slovenskej gramatiky, zomrel 11. decembra 1903 v Prahe vo veku 82 rokov.
Rodina
upraviť- otec: Jozef Hattala
- matka: Alžbeta rod. Molleková
Hodžovsko-hattalovská reforma
upraviťHodžovsko-hattalovskou reformou sa zaviedol do kodifikovanej (spisovnej) slovenčiny etymologický princíp.
Lingvistické publikácie
upraviť- Grammatica linguae Slovenicae, collatae cum proxime cognata Bohemica (1850)
- Zvukosloví jazyka staro- i novo českého a slovenského (1854)
- Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského (1857)
- Krátka mluvnica slovenská (1852)
a iné.
Zdroj
upraviť- KRAJČOVIČ, Rudolf - ŽIGO, Pavol: Dejiny spisovnej slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2002. 252 s. ISBN 80-223-1632-6.
Externé odkazy
upraviť- Krátka mluvnica slovenská - dostupné v elektronickej podobe v Digitálnej knižnici Univerzitnej knižnice v Bratislave
- Záznam o narodení a krste v matrike farnosti Trstená
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |