Období: březen 2015

Dnes i keď sa blíži Veľká noc, niečo čo chutí hocikedy,  a deti to milujú. A dospelý vlastne tiež. Keksík alias cookies, chrumkavé a s príchuťou akú máte nardašej. Čokoláda, oriešky, sušené ovocie, ovocie ... no proste nekonečné množstvo možností. Dajú sa brať na výlety, baliť do školy ako desiata alebo čakajú doma na hladné deti. číst dál

Dnes trocha o bryndze. Slovenskej bryndze. I keď nejde o náš, slovenský, výmysel ale myslím že je u nás braná ako národná ingrediencia. Povodne ju k nám priniesli Valaši niekedy v 16. storočí, je známa a používaná aj v Poľsku, na Ukrajine ale podľa toho čo som počula chutí všade inak. A tak je zaručne najlepšia tá naša - Liptovská :). My bryndzu milujeme, hlavne koli haluškám samozrejme. Tie si robíme cca raz mesačne :). Áno v zime to asi nie je to pravé orechové. Ale v dnešom globalizovanom svete žiadny problém, aj stovky kilometrov od Liptova ju kúpite v dobrej kvalite. V zime je to skor tá jemnejšia kravská, ale teraz na jar už začína tá pravá - ovčia. Krásne pikantná chuť ... Na jar z nej nepripravujeme halušky, zemiaky už  nie sú dobré (i keď v markete kúpiť pekné egyptské samozrejme :)) a tak je jarné obdobie ideálne pre bryndzovú pomazánku. Keď som bola malá vždy som sa tešila keď ju mama spravila, bola som schopná, a stále som, ju jesť od rána do večera. Stačí chlebík a  pomazánka. A jar je tu zaručene, kvitne zlatý dážď, maňušky tie už aj odkvitajú :), vtáčiky počuť intenzívne, rastie medvedí cesnak a vzduch je voňavý, teplejší a slnko svieti viac a viac ... i keď za chvíľu zmenia čas na letný a na pár dní nás tým úplne rozhodia :(, sú veci ktoré nám to čakanie na leto zpríjemnia zaručene ... presne ako bryndzová pomazánka. číst dál

Tento príspevok je možno viac o prezentovaní, fotení a zkúšaní nových chutí. Ale občas sa rada nechám uniesť krásou jedla, jeho prípravy a výsledku ktorý je niekedy nečakaný. Na Veľkú noc rada pečiem pletence, mazance, sladké žemle a pod. Tento rok som chcela vyskúšať niečo nové - chuťovo nové. A tak som vsadila na šafrán. Je to vzácne korenie, so špecifickou voňou, dokáže nielen výborne ochutiť ale aj zafarbiť pokrm. Má afrodiziakálne, ževraj, schopnosti a pri užití väčšieho množstva može sposobiť bolesti hlavy, takže radšej s mierou. Občas ho rada používam do rizota. Ale do sladkého jedla som ho nikdy predtým nepoužila. A prišlo mi to fajn, je jar, krokusy medzi ktoré šafrán patrí kvitnú práve teraz. Odborne Šafran siaty :). Náš šafran, korenie, dozrieva na jeseň a jeho zber je náročný, je možný len ručne. Zbierajú sa blizny z kvetu. To z neho robí najdrahšie korenie sveta v súčastnosti a platilo to aj v minulosti. číst dál

Piatky sú u nás väčšinou "pizzové", alebo "zapekané", soboty cestovinové alebo haluškové a nedeľa tá je klasická - vývar alebo iná polievka a nejaké tradičné domáce jedlo. číst dál

Datle som mala vždy za velkú exotiku. A ja mám radšej naše domáce veci, také čo tu rastú, také čo tu niekto dopestuje, chová a stará sa o ne a nemusia kilometre cestovať. Áno taký pomaranč alebo banán mi nikdy neprišli až také exotické, netuším prečo. Ale datle ? Možno to bolo aj tým ako boli zabalené, hlavne okolo vianoc sa objavia zaujímavé košíkové variácie so sušeným ovocím a datlami, fíkami a pod. A to mne nikdy neprišlo lákavé. Ale minule som si tak kráčala okolo jedného Halal (obchod s arabskými a exotickými potravinami) obchodu v centru Prahy a čo ma zaujalo, okrem krásnej keramiky, no áno datle. A zaujali ma aj preto že v poslednej dobe vidím a čítam veľa receptov kde sa datle používajú. Hlavne tie zdravé alebo raw recepty tam datle majú veľmi často. A v tomto obchode vypadali lákavo, boli balené na rozne sposoby. Ale hlavne, bolo vidieť že v arabskej kuchyni sú naozaj doma, ľudia ich tu kupujú, a konzumujú bežne. Nie je to pre nich nič sezónne ani exotické. Je to pochopitlné, ja viem, rastú u nich bežne. A prišli mi tu prirodzené. Že tie datle sú tu doma, a keď ich kúpim a vyskúšam budú chutiť, tak ako majú. číst dál

Dnes má svaitok sv. Patrik, patrón Írska. Všetci Íry na svete sa obliekajú do zelenej, jedia zelené jedlá a zapíjajú to pivom alebo whisky. Sv. Patrik priniesol do Írska kresťanstvo, jeho symbolmi sú zelená a ďatelinový lístok, pomocou neho vysvetloval najsvätejšiu trojicu. Či už budete oslavovať alebo si len oblečiete niečo v tejto farbe, alebo si upečiete niečo v zelených tónoch, tak užiť si tento, už jarný, deň možeme všetci. A ja rada oslavujem, alebo aspoň deťom a rodine pripravujem niečo na, skoro, každý sviatok. Minimálne si tak rozširujeme obzory, deti sa priučia a spoja príjemné s užitočným :) číst dál

Tento recept ma zaujal svojou jednoduchosťou. A samozrejme, mám  slabosť pre taliansku kuchyňu a vlastne všetko talianske. A v tomto recepte je to tak že vymiešate cesto, dáte ho do formy na pečenie, pridáte domáci lekvár a je to. Našla som ho v knihe Frances Mayersovej - Toskánsko na každý deň, ktorá píše knihy o Toskánsku, o dome ktorý tam kúpili a renovovali. Ako tam začali žiť, pestovať hroznové víno, olivy. A s tým bolo spojené, okrem iného, objavovanie talianskej kuchyne. Pani Mayersová sa učila od obyčajných talianskych žien, pre ktoré je jedlo veľmi doležité, skoro ako náboženstvo. Je všeobecne známe že Taliani majú k jedlu a  stolovaniu vrelý vzťah.  Netrávia v kuchyni veľa času ale jedlo pripravujú poctivo a vedia si ho užiť, najlepšie v kruhu rodiny a priatelov. La dolce vita ... V Toskánsku tento koláč - crostatu pripravujú s domácimi lekvármi. Tie vyrábajú prakticky zo všetkého čo v lete a na jeseň dozreje - černice, jablká, hrušky, marhule, broskyne, maliny, slivky ... Tak sa pozrite do pivnce na nejaký fajný domáci lekvárik a pustťe sa do pečenia :) číst dál

O pudnigu som už písala, ale tento puding spadá do trocha inej kategórie. Prvý krát som recept našla v knihe pana Sapíka - Můj divotvorný hrnec, a potom aj v knihe Julie Child - Umění francouzské kuchyně. Ide o tzv. Diplomate Pouding de Cabinet / Pudink diplomat. Názov Diplomat dostal podľa toho, že ho podávali v Maďarsku v roku 1908 pri diplomatických jednaniach o anexii Bosny, ale iné zdroje uvádzajú, že má meno podľa ruského diplomata ktorý mal slabosť pre anglické pudingy, alebo že ido o typický francúzsky dezer. Na tom ale už aj tak nezáleží. Čo je u každého receptu zdoraznené, je to, že by sa mali použiť pravé, domáce piškóty. Pán Sapík v knihe napísal, že recept má od pani svokry, ktorá ho podávala keď pripravovala jedlá pre rodinu Kinských a samozrejme ho pripravovala s domácimi piškótami. číst dál

Na rodinných receptoch je skvelé že sú rokmi a generáciami odskúšané. Tí najlepší kuchári si ich strážia a cenia viac než zlato. Zamykajú do trezorov a zveria ich do rúk len svojim nástupcom, ak vobec. V obyčajnej rodine, z akej som aj ja, z rodinného receptu až také halooóo nerobíme. Proste si ho predávame medzi sebou a varíme poďla neho. Snažíme sa napadobiť chute aby boli ako tie ktoré si pamätáme z detstva, z rodinných obedov a osláv.. Nie vždy sa to darí. Tak ako u toho ktorý vám dnes predvediem. Pripravovala som ho x-krát, a pravda je že mi to chvíľu trvalo aby bolo v poriadku, a pripomínalo tú chuť ako od mami, alebo starkej ktoré ho varili a pripravovali. Kurča na víne a tymináne - Kakük füves csirke, tak sa ten recept u nás doma volá. Možno sa vám to ťažko vyslovuje ale uvariť sa dá :) . A chuť je naozaj výnimočná. Je to naše sviatočné alebo aspoň nedelné jedlo. číst dál

Dali by ste si čerstvé domáce maslo na čerstvom cesnakovom pletenci ? číst dál