Bonne Année

 Všetkým vám prajem veselého Silvestra, hoci v najmenšom kruhu, ale predsa s blízkymi. Do nového roka 2021 hlavne zdravie, šťastie a trošku peňazí, aby ste si mohli splniť svoje projekty.

Lusikka

Novembrové jedlá - Food in November

Jablkovo-škoricový puding M. vylepšil jablkami opečenými na masle so škoricou a krátko oflambovanými:

Polievka z kyslej kapusty so šošovicou, veľmi jednoduchá.

Údené mäso so zemiakmi varenými v šupke a opraženými na cibuli, s chrenovou omáčkou (s poctivým maslovým zapraženým základom):

Pomaly pečený kus diviačieho chrbta s nadrobno nakrájanou koreňovou zeleninou, pučené zemiaky s malou tekvicou, zjemnené maslom a omáčku som zahustila koreneným slivkovým čatní.

Zemiakovo-zelerová polievka s cesnakom, dali sme si do nej trošku nakrájanej slaniny:

Rumpsteak s korením, maslovými zemiakmi a slivkovou omáčkou doladenou vínnym octom.

Rýchly koláč typu crumble z drene, čo zostala po odšťavení, k tomu som nakrájala pár jabĺk, posypala cukrom a škoricou. Navrch mrvenička a je to:

Polievka z kaprieho skeletu (z kapra vyloveného v neďalekom rybníku), na spôsob bouillabaise s citrónovou kôrou aj šťavou, paradajkovým pretlakom a cesnakom.

Husacie stehno pomaly pečené domäkka, dusená kapusta na karameli, dochutená octom a štipkou mletého klinčeka s novým korením. Lokše boli kúpené z Makra - boli dosť múkové, tak sa rozpadávali.

Zvyšok kapusty sme zjedli s domácimi fliačkami zo semolinovej, špaldovej a pšeničnej múky:

M. nám spravil na večeru zapečenú zeleninu - petržlen, zeler, mrkvu, trochu cvikly a šampiňóny. Spodok zapekacích misiek vyložil slaninou a všetko zalial rozhabarkovaným vajíčkom:

Sabut masúr dál - varená šošovica s voňavým korením (koriander, rímska rasca, klinček, muškátový oriešok, kardamóm, nové korenie a štipka kurkumy) opraženým na masle a s trochou smotany. K šošovici sme si spravili placky z pšeničného kvasu, piekli sme ich v rúre s plechom vody, aby sa vytvorila para.

Dobrú chuť - Bon appétit!

Veselé Vianoce - Merry Christmas

 Milé čitateľky, milí návštevníci,

prajem vám všetkým veselé a pokojné Vianoce. 
Užite si ich s rodinou a v zdraví ♥

Lusikka

Stodola 2019 III - Barn 2019, Part III

Múry stodoly sme mali už opravené, po letných prázdninách nastal čas pokračovať. Dvor sa začal plniť trámami, ktoré M. opaľoval a napúšťal ľanovým olejom. Chuťovka pre remeselníkov - samozrejme sa im s tmavými mastnejšími trámami nerobilo tak pohodlne, ako sú zvyknutí. Prišli chvíle zameriavania, rezania, dlabania... a potom šup s tým hore na múry. Len s bagríkom, ktorý sa na milimetre vošiel popod preklad nad vstupom do stodoly. Pomúrnice, väzné trámy, stĺpiky... čierne ruky :-) Ale na stodole to vyzeralo parádne. Majster pobrblával, ale zároveň sa chválil pamiatkarom, ktorí dohliadali na omietku, čo robil na námestí. Keď boli všetky krokvy uložené na severnej strane a väčšina krokiev na južnej, z tenších trámov vznikla konštrukcia pre vikier, aby v kamennej stodole nebola príliš tma. A bol čas laťovať. Vikier sme vymysleli v tvare pretiahnutého volského oka. Laťovanie oka bolo trochu orieškom, ale aj to sme zvládli. Položili prvé bobrovky pri domovom štíte a to bola chvíľa omietnuť vrch štítu, postaveného v roku 2017. Potom bolo napätie pri usádzaní hrubého dlhého trámu v úžľabí - ten jediný išiel hore neošetrený, lebo sa doň šikmo zatesávali krokvy. Opálili ho až potom. Keď bolo nalaťované, došli arboristi ošetriť a prerezať jaseň za domom. Bolo vlhko, chladno, ale šikovne sa s tým popasovali a odniesla si to asi len jedna škridľa na dome. Po oddebnení prekladov sme konečne videli staré trámy zo strechy ako nadpražie. Trošku na ne zatiekla voda pri betónovaní, treba ich očistiť. Severná strana bola pokrytá škridľami dosť rýchlo. 
September 2019:
usadené pomúrnice, dlhé hrubé väzné trámy, stĺpiky a vzpery - vyzdvihnutie každého trámu a jeho usadenie na miesto sprevádza trochu napätie 

už aj s pásikmi podopierajúcimi vrcholový väzník

väčšina krokiev je usadená, stĺpiky a väzné trámy sú zaistené pásovinou 

Október 2019:
užšie trámy tvoria krokvy vikiera, severná strana a časť južnej sú nalaťované

vejárovité laťovanie volského oka, museli sme late presviedčať, aby nepraskali :-)

po uložení prvých škridiel bol čas omietnuť štít - vápennou maltou, bez drevených líšt či oplechovania: takto sa to kedysi robievalo

usadenie tohto dlhého hrubého trámu v úžľabí bolo napínavé - doň treba šikmo zatesať krokvy, takže sa bude opaľovať až neskôr

krov je hotový a nalaťovaný

November 2019:
oddebnené preklady - dvestoročný trám z krovu domu je trošku zatečený vodou z betónovania, musíme ho očistiť

pokrývanie dvojitou bobrovkou - sme zvedaví, aká bude v stodole pod strechou tma

Víkend otvorených záhrad IV - Open Gardens Weekend, Part IV

Aj v nedeľu sme sa vybrali pozerať zaujímavé záhrady. Začali sme v ukážkovej prírodnej záhrade Smolotelský dvůr na juhu Stredočeského kraja. Rozľahlá záhrada obklopuje zrekonštruovaný starý statok.

Atmosféru vytvárajú vysoké stromy, pod nimi sú zákutia s kríkmi a spústou trvaliek. V najnižšej časti je rybníček, nad ním sú zaujímavo spevnené svahy kmeňmi stromov, ktoré bolo treba vyrúbať. 

Koreňová čistička vôbec nepripomína nič s kanálom - v štrku rastú rôzne trvalky. A nad ňou je jazierko, vedľa neho je výsadba kyslomilných ihličnanov a trvaliek, ako je napríklad kéria japonská (zákula). Pôda okolo je nastlaná trieskami a štiepkou. Mne z teplej nížiny je takýto výber trošku divný, ale zo záhrady bol výhľad do krajiny na ihličnaté lesy, takže je to na tomto mieste v poriadku. A ako ukážka kyslomilnej výsadby bez použitia rašeliny (jedna z troch hlavných podmienok pre udelenie plakety prírodná záhrada) je to fajn. 

Mne však najviac ulahodia listnaté stromy, opadavé kríky a spústa trvaliek. Škoda, že začiatkom júna väčšina trvaliek ešte len čaká na to, kedy to poriadne rozbalia. Už vo viacerých záhradách by ma zaujímala opakovaná návšteva v inom období. 

S majiteľkou aj jej dcérou som prehodila pár slov, dcéra je autorkou výrazu záhrady, študentka ČZU v Suchdole a zároveň je i hodnotiteľkou zo združenia Prírodné záhrady. Moja obvyklá otázka o rašeline ani tu nedostala úplne uspokojivú odpoveď (hrabanka z lesa - možno tak z vlastného, ak si chce človek narušiť ekosystém: lebo je to zákonom zakázané brať z lesa). 

Najvyššie položená časť záhrady je podopretá suchým múrikom z kameňov zo stavieb, ktoré tam bývali. Ďalej prechádza do murovaného oporného múra, kvôli výške, kde by už suchý múrik ťažšie fungoval.

Celkovo to bola príjemná návšteva na peknom mieste. Okrem samotnej záhrady boli dobré i "požičané" výhľady na okolité lesy. 

Októbrové jedlá - Food in October

Pomaly konfitované (pečené v kačacej masti) kačacie žalúdky a husacie srdiečka so šalotkou a cesnakom - pečú sa na 110 °C domäkka. K nim zemiakovo-tekvicová kaša:

Lievance s dreňou, ktorá zostala po odšťavovaní (jablká, mrkva, zázvor, banány, cvikla), k dreni som nakrájala ešte slivky naložené vo vodke. Kyslá smotana s trochou cukru navrch.

Pizza z pšeničného kvasu na plechu: vydusené nakrájané paradajky pokvapkané naloženým cesnakom v oleji, šunka, cukina, kapia, cibuľa, olivy, tuniak z konzervy, bazalka a na väčšine plechu aj mozzarella:

Druhá pizza bola tiež s vydusenými paradajkami, kyslou kapustou, cibuľou, údenou slaninou a trochou klobásy (výborná!).

Ham and eggs s nakrájanými paradajkami a bazalkou:

Klasiku vepřo-knedlo-zelo si moc často nerobíme, o to viac sme si ju užili. Toto bolo v podstate posledné naše jedlo, ktoré ešte zaujímalo Kocúra :-(

Crumble z drene z odšťaveného ovocia s mrkvou a zázvorom, dokrájala som k dreni ešte jablká na menšie kúsky, pridala som škoricu. Navrchu je mrvenička.

Variácia na koložvársku kapustu - ryža s cibuľou, cesnakom, kyslou kapustou, podusenými nakrájanými paradajkami a štipľavou klobásou:

Knedličky zo zemiakového cesta so zmesou opraženej cibule, slaniny a údeného mäsa - pre zjednodušenie sme nerobili plnku, ale opražené údené sme zamiešali do cesta. K tomu podusená kyslá kapusta a opražená slanina. 

Pagáče z kysnutého cesta so smotanou som piekla už keď sme boli bez Kocúra :-( Cesto sa niekoľkokrát prekladá, aby pekne lístkovalo. Škvarky sme si vyškvarili sami, boli nakrájané na menšie kúsky. Čerstvé pagáče sú vzdušné ako pierko. Ďalšie dni im pomôže krátke ohriatie.

Dobrú chuť - Bon appétit!

Stodola 2019 II - Barn 2019, Part II

Vlani sme nielen doplnili okná na prízemí, ale postupne sa dožilá stodola menila na d´ožilú stodolu :-)

Hneď po marcovom doplnení vypadaných miest v múroch, zaškárovaní vápennou maltou a odstránení vegetácie z múrov i opatrnom rozobratí zvyškov západného štítu, došlo začiatkom apríla k vyliatiu prekladov nad vstupmi. Vpredu na južnej strane nad preklad pribudlo len pár riadkov z klasických tehál, vzadu nás murári potešili tým, že namiesto domurovania otvoru tehlami, či tvárnicami, murovali z pieskovcov. Akoby to tam bolo odjakživa. Dokonca aj rímsu spravili - premiestnili ťažké kamene spod striešky, kde sa stodola stretáva s kôlňami. Sú rovnakého veku, ako pieskovce, ktoré sa na korune severných múrov zachovali. Ibaže boli kryté a teda nie sú také zvetrané. Po tejto chuťovke s kameňmi do pripraveného korýtka z tehál vyliali veniec, čím sa dve protiľahlé účka spojili. Už to nespadne, maximálne sa niekde uvoľní nejaký kameň. Pracnosť stavania z kameňov bola minulosťou, už mohli vcelku rýchlo a pohodlne murovať západný štít z keramických tvaroviek. Ale tiež som si pre nich pripravila menšiu záludnosť, však je to stodola. A stodoly mávali vetracie otvory :-)

Apríl 2019:
zarovnanie múrov, aby ich spojil betónový veniec, vzadu domurovanie medzery z kameňov

nebyť silnejších nezvetraných rímsových kameňov, nikto by nebol povedal, že táto časť nemá dvesto rokov ako zbytok

hotový veniec 

zadná strana sa musí domurovať, aby mohla mať strecha dostatočný sklon a byť prepojená so strechou nad kôlňami (pôvodne bola vedľa pultovej strechy kôlní sedlová strecha stodoly, bol tam na styku asi problém s odvodom vody, z praktického hľadiska bolo teda najlepšie spraviť prechod pultovej strechy do sedlovej, tak nám to aj schválili pamiatkari) - aby sme nemuseli vybúrať diery do kamenného muriva, rozhodli sme sa v nadmurovke spraviť otvory - v stodole nikdy nebude svetla habadej, ale chceme zachovať jej pôvodnú hmotu: na presvetlenie musia stačiť vstupné otvory a pás menších okien na severnej strane - zužitkujeme tam pôvodné okienka zo sýpky, ktoré bývali do začiatku 70. rokov na dome, než si tam bývalí majitelia prerobili časť sýpky na byt

nový štít na západnej strane: pôvodný nad dvestoročnými múrmi bol možno len debnený, potom bol z klasických tehál, jeho pozostatok v rohu sme museli rozobrať; stodoly mávali vetracie otvory, ktoré sa dodnes výtvarne uplatňujú - pre zachovanie atmosféry sme spravili sedem škárových krížov (rezné plochy tvárnic sú omazané omietkou)

Máj 2019:

statiku dlhého prekladu sme pre istotu podporili stĺpom, ku ktorému sa vráti časť "Kocúrovho múrika", na ktorom sedával a pozoroval nás spod bazy

v takomto stave, s ďalším vencom vyliatym nad severným múrom, sme prečkali leto, kým naši remeselníci robili na námestí omietku pod dohľadom pamiatkarov (za stodolou sa pred borovicou týči stromová baza)

V lete nám stolári montovali okná na prízemie, rozbili časť domu a my sme sa začali chystať na jesenné pokračovanie v stodole. 

August 2019:

gazda upravuje trámy - nad ošetrením sme dosť uvažovali, a opálenie sme nezvolili preto, že je to teraz populárne, in a zaujímavé, ale preto, že sme sa chceli vyhnúť ošetrujúcim prípravkom, ktoré spôsobujú v dlhodobom horizonte rozvlákňovanie dreva - opálenie a napustenie ľanovým olejom nám prišlo ako najlepšia voľba ako ochrániť stavebné drevo z píly, primárny dôvod bol teda funkčný a nie okrasný (ako to bude v skutočnosti fungovať, to porovnáme za nejaký čas), samozrejme, ako skoro každá metóda, všetko má svoje klady i zápory

takto vyzeral náš dvor koncom prázdnin