Genius loci IV

Opäť trochu obzretie sa cez plece dozadu. Niektoré miesta sa ani po rokoch nezmenili, iné sa dočkali renovácie. Nám sa už od prehliadky pozdávalo, že dom je starý s historickými prvkami. Ale stále lepšie a hlbšie tomu rozumieme, čím dlhšie sme tu, so spústou načítaných článkov a kníh... Niekedy je to ako detektívne pátranie, aby človek porozumel tomu, na čo sa díva.
Časopisy o bývaní na nás chŕlia vintage, provensálsky štýl, vieme znaky a čo nesmie chýbať v škandinávskom nordic bývaní, spústukrát sme čítali o feng-šui, shabby chic či boho štýle - ale o princípoch nášho historického staviteľstva a najmä o zariaďovaní, úprave povrchov, o tom vieme veľmi málo (trochu si zageneralizujem). Ešte tak sedliacky drevený nábytok s maľovanými truhlicami a vyrezávanými operadlami stoličiek, to mnohí poznajú, ale bývanie majetnejších vrstviev, bohatých sedliakov, nižšej šľachty a mešťanov, to je nám dosť neznáme. Nevieme rozkľúčovať rozvrhnutie miestností, celého dvora s hospodárskymi budovami, ktoré bolo podobne ako východná náuka premyslené do detailu, aby hospodárstvo fungovalo bez prekážok za akéhoľkovek počasia i teplôt. Škoda, keď takto ako národ plošne strácame pojem o svojich koreňoch - nehovoriac o tom, že čo ľudia nepoznajú, to nechránia a pri rekonštrukciách ešte aj dnes padne veľa historických jedinečných prvkov za obeť krátkodobej módnosti.

jún-júl 2010

 vráta kolny na kočár, asi z roku 1913 (z toho roku je plán) - natrela som ich na jar 2011 a už sú znova zájdené

 tu je skutočne starosvetská akurát tá fľaška so zabrúseným hrdlom (všimli ste si v obchodoch repliky, ktoré majú ale nevzhľadný "šev" ako stopu po odliatí skla do formy a namiesto zábrusu je na zátke plastová manžeta?)

 brána už má hladkú vápennú omietku aj s vápenným náterom, prvé plotové pole je oškriabané aj natreté... a zasa navrchu trochu popraskané

 návrat k pôvodnému - dvere bývalí majitelia zamurovali dakedy v 70./80. rokoch - škoda, že predtým vybúrali pôvodné kazetové s leptaným sklom a osadili tieto do železných zárubní; ale nevyhodili tie pôvodné, takže ich čas na slávnostný návrat príde

 útroby starého domu, ktorého základ či predchodca tu stál už v 16. storočí, zrejme i skôr; dvere sú pravdepodobne barokové a väčšina ľudí si o zárubňu udrie čelo

na spodnej povale je už všetko vypratané - pod plastikovým obrusom sa ukrývala modernistická toaletka v štýle J. Halabalu, darovala som ju mame na chalupu

tieto dvere sme našli v kôlni na kočár - podľa toho, ako je povrch s farbou zvetraný, ich podozrievam z toho, že to boli bývalé vchodové dvere

verte tomu, že i toto sa dá dať dopucu - nálety už z koruny múra nerastú, je tam obnovená pôvodná stena a dokonca i klenba, čo sa zrútila niekedy koncom 60. rokov

pohľad zo spodnej povaly na bránu, namiesto okienka tam bola sololitová výplň, brána má novú omietku, ešte zostáva renovovať vráta

okienku z maštale stačilo málo - oškriabať farbu, napustiť proti škodcom a i keď vyzeralo parádne, pre lepšiu výdrž dostalo nový krycí náter

 toto sú dvojkrídlové dvere so zbytkami leptaného skla, čo pôvodne boli v tom vyššie spomenutom otvore, ktorý zamurovali a my sme ho vybúrali (krídlo opreté o barel už prešlo repasiou a od leta 2015 je na svojom pôvodnom mieste)

 dvere do bývalej maštale - tiež sa musia skoro všetci zohýbať, aby si nedali do čela

zelené dvere, asi bývalé vchodové, sadli do otvoru v provizórnom štíte - bývalí majitelia ho postavili po tom, čo sa zrútila časť maštale aj s jedným klenbovým poľom, ale otvor bol len priklopený voštinovými dverami, ktoré tam moc nepasovali (ani toto už od leta 2017 neexistuje)

síce naši predchodcovia robili rôzne nepochopiteľné veci, ale plus majú za to, že pôvodné dvere nespálili, len ich vyšupli na povalu/do záhradného sklípka a tak sa skoro všetky historické prvky s remeselnými detailami zachovali a možno ich obnoviť 

Genius loci III
Genius loci II

Júnová záhrada - June Garden

Začiatkom posledného jarného mesiaca sme ešte ťažili z chladnejšieho a trošku vlhkého mája. Potom sa ale jún predstavil ako vskutku letný mesiac, teploty stúpali nad tridsať, koncom mesiaca až pomaly k štyridsiatke a k tomu sa pridalo sucho.

Z cibuľovín sa ukázali rôzne cesnaky - vyššie i nízke, koncom mesiaca kvitli ľalie. Prím hrali v prvej polovici júna pivonky a ruže, ešte kvitli kosatce - tento rok sa kosatce všade vydarili, čo som videla z auta do predzáhradiek. Toto je po jarnom narcisovo-tulipánovom predstavení druhé najkrajšie obdobie v záhrade, keď prekypuje kvetmi pivoniek a ruží. 

Produktívna časť záhrady poskytla šalotku, cesnak, jahody - aj lesné, prvé maliny, koncom mesiaca aj čierne ríbezle a jostu. Paradajky som dosádzala ešte v júni, takisto som vysievala tekvice a cukiny. Ich plody nás potešia až v júli a najmä v auguste. 

  

kostihoj, pivonky, ruže, kosatce

veľký ružový záhon s cibuľovinami a trvalkami vytvorený na jeseň 2015 - historické ruže som obstrihala neskôr v apríli, tak majú pomalší nástup

damascénka a tmavý kosatec po pani T. 

aj tieto kosatce sú po bývalej majiteľke, oddelila som ich na jeseň 2013 z korýtka, vedľa nich sa chystá kvitnúť rimbaba 

podvečerný pohľad na záhradu - z tmavej zelene vykúkajú ruže, kosatce, pivonky a margaréty, tráva zatiaľ ťaží z chladnejšieho a vlhkého mája

ružový "paravan" na mieste, kde sa dvíhal násyp nad záhradným sklípkom - z ruží zatiaľ významne kvitne ´Wild Rover´, aby jej nebolo smutno pridal sa k nej oranžový kuklík, svetlofialové violky rohaté a hustý trs fialových kosatcov, v pozadí kvitne a sladko rozvoniava baza čierna

divočina s kosatcami, vysemenenými pyštekmi Linaria purpurea, s pivonkami, ružami a chrastavcom macedónskym Knautia macedonica 

pohľad spoza ružového paravanu na oválny záhon za višňou plný margarétok, na pivónie pod jabloňou a na veľký ružový záhon v pozadí s popínavou ružou ´City of York´

oválny záhon za višňou sa postupom rokov aj napriek prečisteniu vymyká kontrole, bujnejú v ňom konvalinky a hlavne margarétky - z jediného kvietka prineseného od mamy z chalupy, v pozadí veľký ružový záhon, kde kvitnú aj šalvie, klinčeky, kosatce a pyšteky 

o pár dní medzi margarétami rozkvitli dve ruže, v pozadí je záhon pod marhuľou namiesto odnožených orgovánov - tiež s ružami, cibuľovinami a doplnený trvalkami 

vedľa ružového záhona sme na jeseň 2017 vydolovali staré pivonky, vyčistili ich od kozonohy hostcovej, rozsadili a doplnili skorými jarnými cibuľovinami - medzi pivonkami bola Austinova ruža ´Tess of the d´Urbervilles´, konečne sa rozrástla ako stredová dominanta a bohato kvitne, vlani na jeseň som k pivonkám doplnila ľalie biele Lilium candidum - tie majú vďaka výške šancu vykuknúť nad pivonky

pred polovicou mesiaca ešte kvitnú aj jednorázové (kvitnú raz za sezónu) historické ruže,  stále kvitnú pivónie, margaréty, šalvie, pyšteky, chrastavec a náprstník

kvety zatiaľ odolávajú horúčavám bez dažďa - celý veľký ružový záhon: ľavú stranu s pivonkami sme vypleli a doplnili na jeseň 2017, strednú časť som v burinotrávniku vykopala na jeseň 2015 a pravú menšiu časť pri vysokom záhone som spravila na jeseň 2016: pod pivonkami na južnej strane vykúkajú šalvie praslenaté (nebo-li babské ucho :-)) Salvia verticillata; všetky šalvie obľubujú opeľovači vďaka vysokému obsahu nektáru, nad nimi sa týči ´Tess of the d´Urbervilles´ a za ňou biela s nádychom žltej ´City of York´ ďalej doprava sú historické ruže, ktoré zastrihávam po odkvitnutí a ešte ich dotvarujem v marci, pri klinčekoch je svetlá s jednoduchým kvetom veľmi stará ruža Rosa × richardii, takzvaná Sancta - objavená v Etiópii pri starovekých chrámoch a hrobkách

v oválnom záhone za višňou mi na kraji vyrástol starček Jakubov (přímětník) - je síce jedovatý pre dobytok aj kone, takisto po usušení v sene, a jedovatý je aj pre ľudí v mlieku, vajíčkach a mede od zvierat, ktoré ho skonzumovali - obvykle ho vytrhávam, nechám preschnúť a spálim ho, ale dočítala som sa, že je hlavnou rastlinou pre húsenice motýľa spriadača starčekového Tyria jacobaeae, aj som ich neskôr na tejto rastline videla, sú neprehliadnuteľné - oranžovo-čierne pásikavé, nemusia sa nijako maskovať, lebo sú jedovaté
starček som teda nechala na kraji záhona vyrásť a rozkvitnúť, v polovici júna ešte kvitli margarétky, ruže, nízka ľaliovka Hemerocallis ´Stella de Oro, svetloružová jarmanka Astrantia major a tmavofialová šalvia hájna

s poslednou tretinou mesiaca sa premieňa aj ružový záhon - kvitnú už neskoršie historické ruže, napr. ´Tuscany´ či ´Borboniana´ obe sú zo začiatku 19. storočia, k prevažujúcej fialkovej pyštekov a šalvií sa pridal žltý ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum, ktorý mi sám od seba rástol v záhone a pri stavbe vysokého záhona som ho vybrala a presadila

v suchom skalkovitom záhone je tiež farebne - nepotrpíme si na výsadbu v jednom-dvoch tónoch 

pohľad cez oválny záhon na ružový: vysoký starček sa už chystá kvitnúť, margarétky sú už odkvitnuté, vyniká aspoň ruža ´Velours Pourpre´ taktiež zo začiatku 19. storočia, v pozadí v ružovom záhone kvitne Tess, napravo od nej ´Mogador´ a výrazná je šalvia hájna ´Schwellenburg´ s metlinatými kvetmi, ktoré sa rady rozvaľujú, preto ju obvykle sťahujem povrázkom alebo lepšie suchým zipsom

pred koncom mesiaca vyvrcholili horúčavy nad 34 °C, tráva už presychá, ale v záhonoch je stále čo obdivovať - karmínové ruže ´Tuscany´, ´Mogador´, ´Borboniana´ a ´Tess of the d´Urbervilles´ spolu so svetloružovou damascénkou v záhone a darovanou neznámou pri plote, stále ešte kvitnú hojne vysemenené fialové pyšteky, šalvie a kvitnú už ľalie - tmavá nízka v rohu a vysoká žltá v poraste

ľalia ´Sweet Kiss´ v záhone z jesene 2015 v obkolesení šalvie hájnej ´Schwellenburg´

V júni sme kosili len raz, potom v horúčavách a v suchu tráva ani buriny nerástli.  Rastliny aj v najväčších horúčavách polievam k večeru väčšími dávkami vody, aby aspoň dva dni vydržali a púšťali si korene hlbšie. Pri každodennom miernom polievaní voda neprenikne do hlbších vrstiev a tak majú rastliny korene len pod povrchom. Ak nedostanú svoju pravidelnú dávku, je po nich. Veľmi by nám pomohlo, keby sa počasie vrátilo do normálu, na ktorý sme boli zvyknutí - žiadne dlhotrvajúce horúčavy nad 30 °C, pri ktorých majú rastliny obrovský výpar a nezvládajú už čerpať živiny. Našťastie máj nebol taký horúci a suchý, ako vlani, tak sa ťažkosti trošku odsunuli na neskôr. Ale samozrejme, nezmizli, pretože od roku 2015 je tých suchých a horúcich rokov nejako veľa, rastliny čerpajú z najskrytejších rezerv... Jún sa tak stáva posledným mesiacom so sviežou zeleňou, aj to len v jeho začiatkoch.

Júnové jedlá - Food in June

Minulý mesiac bol síce posledným jarným mesiacom, ale predviedol sa ako vrcholne letný - pretrvávajúce horúčavy a sucho prispeli k tomu, že sa nám príliš nechcelo vypekať ani vyvárať. Ale čosi jesť musíme, všakže.

Rizoto so šalotkou, krevetami opečenými na masle a so špenátom zo záhrady:

Mäsová slanina opečená s volským okom a na vyváženie nechýba špenát zo záhona. 

Grilovačka: rezeň z krkovice, kuracie prsia a vykostené stehno - marinované až po grilovaní. Marináda sa tak nepripaľuje, ani ju netreba zotierať a vyhadzovať preč. Olej, citrónová šťava, tymian, čierne mleté korenie a soľ, jednoduchá rýchlovka. Aj zelenina je grilovaná - zemiaky, petržlen, mrkva a biela špargľa.

Domáce cestoviny vlastnej výroby z pšeničnej a semolinovej múky. K nim som spravila zelenú omáčku z brokolice, zelenej špargle, špenátu a rukoly. Podusila som to na šalotke spenenej na masle a dochutila soľou s čerstvo mletým čiernym korením:

Zvyšné cestoviny sme mali s kuracím nakrájaným na pásiky, opečeným na masle s olejom, tymianom, podrveným feniklom, muškátovým orieškom a rímskou rascou. Šampiňóny sú tiež opečené na masle. Na záver som všetko zmiešala dokopy a trochu som nechala opiecť aj cestoviny. Navrch trošku pažitky a je to. 

Už tradične si každú jar dávame čerstvú špargľu z Hostína a najviac nám chutí s lahodnou holandskou omáčkou. Tá sa lepšie robí vo dvojici - jeden šľahá žĺtka a druhý postupne pomaličky prilieva rozpustené maslo a nálev z vínneho octa či z vína dochutený šalotkou a korením. Ale ako vidno, zvládne to aj jeden:

Aj ďalšiu návštevu sme pohostili grilovaným rezňom z krkovice, takisto marinovaným až po tepelnej úprave. Opäť olej, citrónová šťava, trošku červeného vína i balzamikového octa,  a koreniny (tymian, šalvia, muškátový oriešok, štipka mletého badiánu). Zemiaky nakrájam na hrubšie plátky a privediem k varu, potom vypnem a zlejem. To stačí na to, aby sa potom na grile opiekli zároveň s ostatnou zeleninou. Tu sme mali šampiňóny a kapiu.

Dobrú chuť - Bon appétit!

Víkend otvorených záhrad III - Open Gardens Weekend, Part III

Treťou záhradou, ktorú sme videli v sobotu, bola juhočeská prírodná záhrada "Pod Maršovskou třešní", ktorá má taktiež plaketu přírodní zahrada. Miesto, kde sa nachádza, je krásne - samota Maršovský Dvůr s chalupami v tvare U na pokraji Prírodného parku Česká Kanada, v Prírodnom parku Javořická vrchovina, vyše 600 m nad morom.  

Záhrada - sad a bývalé zemiakové políčko je nad chalupami z južnej strany. V prírodnom trávo-burinovom poraste sú vytvorené zvýšené záhony ohradené tehlami, drevenými doskami alebo sú len tak navŕšené ako kompostový záhon. Majiteľka takto pretvára bývalý sad so zemiačniskom už štvrtý rok. 

Popravde ma záhrada viac očarila na fotkách v medailóniku, než v skutočnosti. Opäť nám udrela do očí obyčajná igelitová fólia, čo trčala v záhone medzi drevom a výplňou. Dokonca sa odporúča aj v samotnom manuáli na stránkach Přírodní zahrada! Podľa mňa trvalo udržateľne hospodáriť znamená vyhýbať sa ropným fóliám a plastom, ktoré sa nerozložia ani za xxx rokov, ale sa rozpadnú na tisíce minikúsočkov a zamorujú v podobe mikroplastov aj mikrovlákien celé životné prostredie.  Okrem obyčajného igelitu majitelia v záhonoch používajú ďalší ropný výrobok - čiernu netkanú textíliu. Jej trvalá prítomnosť v záhone je kontraproduktívna, rastliny sa nemôžu dostatočne zakoreniť, rozrastať sa do širokých trsov a ani ako zábrana proti neželaným burinám nefunguje stopercentne. Maximálne ju možno použiť dočasne pred vytvorením záhona, aby zadusila nechcený porast a keď je prekryté miesto po čase holé, dá sa záhon vytvoriť aj bez fólií. Na jednej kompostovej kope-záhone sa povaľovalo čosi, čo nápadne vyzeralo ako kúsok polystyrénu. Prírodnú záhradu si teda predstavujem bez týchto materiálov...

 jahody v tehlovom záhone - pod tenkou vrstvou kôry vykúka čierna netkaná fólia (jahody sa zvykli podkladať slamou, z toho je i anglický názov pre samotné ovocie STRAWberry = slamová bobuľa; na môj vkus sú niektoré sadeničky príliš utopené - majú srdiečko zasypané materiálom, môžu kvôli tomu uhniť)

igelit oddeľujúci výplň od dreveného okraja - medzi igelit a drevo sa vlhkosť aj tak dostane a výplň by si v suchom období vlhkosť z dreva vycucla, ak by jej v tom nebránil igelit - drevo sa dá ekologicky ošetriť napustením olejom alebo opálením, alebo sa môže nechať aj neošetrené a po pár rokoch vymeniť

ďalší jahodový záhon, opäť s fóliou, aj tu sa mi mnohé sadeničky zdajú byť príliš hlboko zasadené a nie som presvedčená o tom, že kyslá kôra z ihličnanov je pre jahody tá pravá nástielka

Okrem týchto detailov, v ktorých sa náš vkus rozchádza, záhrada so sadom celkovo pôsobia príjemne, obyčajne domácky. Ako klasický dedinský sad, než sa začala používať mechanizácia a pesticídy. 

Začiatkom júna ešte záhony neprekypovali úrodou, na fotkách z medailónika a na Facebooku sú zaujímavejšie zábery z konca prázdnin a z jesene, keď pribudli farby trvaliek aj tekvíc s rajčinami.

Návršie nad priedomím chalúp je v polozatienenej časti pod ovocnými stromami vyplnené nastlanými záhonmi s ovocnými kríkmi a slnečnú časť vedľa posedenia z drevenej špulky tvorí okrasný trvalkovo-bylinkový záhon. Opäť je v ňom čierna netkaná textília, čo znamená, že sa trvalky ani bylinky nemôžu dostatočne rozrastať a že pôda pod textíliou nedýcha a časom z nej úplne zmiznú pôdne mikroorganizmy. 

 záhon v nástielke - ovocné kríky s menšou podsadbou byliniek a trvaliek

posedenie pri drevenej špulke, opäť igelit na prednej strane sedenia a pri detailnom pohľade vidno, že podeň prenikla vlhkosť, ktorá sa zráža a bude poškodzovať drevo viac, než keby zostalo bez akéhokoľvek ošetrenia 

slnečný trvalkovo-bylinkový záhon je tiež pokrytý fóliou - chyba mnohých okrasných záhrad, v prírodnej záhrade podľa mňa totálne mimo - nielen kvôli samotnému ropnému a nerozložiteľnému materiálu, ale najmä kvôli tomu, že pôda pod fóliou degraduje a cieľom prírodných záhrad je predsa pôdu aj pôdne mikroorganizmy podporovať i chrániť

v nastlanom kruhu je myslím mäta, za ňou je polkruh s ovocnými kríkmi (nástielka sa nemá dotýkať kmienkov, aby nezačali uhnívať) a vzadu vidno posedenie so špulkou a napravo od neho slnečný záhon

Návršie tvorí násyp nad záhradnou pivnicou - sklípkom a nad pergolou s krbom. Oproti pri kamennej stene chalupy je skleník, zalievaný nazbieranou dažďovou vodou zo striech. Z IBC kontajnerov vedie do skleníka prederavená hadica a otočením kohútika pod kontajnermi začne voda prúdiť do tejto kvapkovej závlahy. 

 schody vedľa sklípka vedú k ďalšiemu slnečnému záhonu s bylinkami a skalničkami

sklípek a pergola s krbom

oproti je skleník priliehajúci k chalupe

Najviac ma zaujala susedova záhradka v tieni vysokokmeňov, za tradičným tyčkovým plotom s kamennými stĺpikmi. A najmä jazero - pravá juhočeská nálada. Okolo jazera je primeraná výsadba: kosatce, lupiny, ruža vráskavá, trávy... takto má vyzerať jazierko. 

 cez sad sa prechádza okolo susedovej záhrady až k jazierku

sused nemá priam prírodnú záhradu so všetkými tými nastlanými záhonmi, ale tradičnú vidiecku ovocno-zeleninovo-trvalkovú záhradku

toto bolo pre mňa zo suchej oblasti priam balzamom - jazero! a nikde netrčala žiadna fólia

aby som zacitovala z filmu: "... pravá jihočeská" 

jazero má obvod asi 130 metrov

Ani táto domácka záhrada nebola čisto súkromná - majitelia poskytujú ubytovanie, ukážky výroby domáceho jogurtu, syra, návody na bezlepkové varenie...