pondelok 30. októbra 2017

Strecha - The Roof

Keď sme pred takmer deviatimi rokmi kúpili dom, ani sme potajomky nedúfali, že sa nám podarí jeden z najdôležitejších krokov. A vôbec sme vlastne netušili, že bude až taký dôležitý, ako sa ukázalo. Keď sme v lete 2015 menili trojdielne okno za repliky klasicistických okien, statik nepovolil žiadne zásahy, kým nepodoprieme pár krokiev. Aj keď sa do nadpražia okien nezasahovalo. 
XII 2009 strechy po kúpe, na menšej od komína nie je takmer jediný hrebenáč

 III 2010 vľavo vidno, ako strecha "padá" na kamenných múroch 

Krov hlavnej strechy bol totiž druhotne poskladaný, na niektorých krokvách boli dlaby, dokonca niektoré boli otočené, že tlak smeroval priamo do dlabu, boli veľmi ďaleko od seba - zrejme pôvodne držali ľahšiu šindľovú krytinu. Ako sme sa z dendrochronologického prieskumu dozvedeli, drevo (smreky a jedľu) na hlavnú strechu zoťali v rokoch 1802-1804. Začiatkom 70. rokov naši predchodcovia menili akurát pár latí a škridle. Pomedzi poškodené škridle zatekalo a stav bol vážny. Našťastie u nás nebýva veľa snehu počas zím, inak by to už dávno vyzeralo všelijako...
 IV 2017 krov hlavnej strechy, zo začiatku 19. storočia, aj s podopretím od leta 2015

 vidno nevyužité staré dlaby

 XI 2012 škridle zo začiatku 70. rokov

Hospodárske krídlo je síce mladšie, ako sa z dendrochronologického prieskumu ukázalo, krov (prevažne borovice, občas smrek) je z rokov 1910-1913 s použitím jednej borovicovej krokvy z roku 1872 a jedľový hrebeňový väzný trám je z roku 1621! Ale krytina bola staršia, pôvodná zo začiatku 20. storočia.

IV 2017 prechod z malej strechy na veľkú s problematickým zbúraným oporným múrom a zavlhnutými krokvami

 V 2010 staré bobrovky, od komína takmer bez hrebenáčov 

 VII 2010 M. poskytuje prvú pomoc a skladá nový hrebeň 

 XI 2012 storočné škridle

Na dreve bolo vidno poškodenie opakovaným vlhnutím, dierky od drevokazného hmyzu. Huby sme našťastie nikde nenašli. Ale už bol najvyšší čas. 
Chceli sme návrh klasického tesárskeho krovu, ako to pôvodne aj bolo. Tesárske spoje, čapovanie, zádlaby, poriadne trámy. Žiadne doskové väzníky zoskrutkované dohromady. 
Ďalšou podmienkou bolo odstrániť len vrchné vrstvy podlahy - zásyp a záklop, nosné trámy museli zostať, a hlavne podbitie na nich. Nesie pôvodný rákos z 19. storočia aj s maľbou. Takže po odstránení ílovo-slameného zásypu a záklopu nasledovalo spevnenie nosných trámov fošňovými príložkami, na ktoré prišla nová laťová podlaha.  

 V 2017 príložky k pôvodným nosným trámom

 VI 2017 väčšina podlahy a dom bez krovu

Problém bol na spoji menšej a veľkej strechy. V 70. rokoch tam zbúrali pôvodný obvodový múr, ktorý delil sýpku na dve časti. Neoblomný statik na miesto bývalého múra navrhol dve obrovské oceľové traverzy, HEB.  A vedľa od komína nad stenu nad dnešnou kuchyňou a jedálňou menšie traverzy, aby držali podbitie stropu. Drevo sme mali obyčajné hranoly z píly. Ručne tesaný krov by bol nádherný a zapadol by, ale to by bola spústa peňazí navyše, a bez väčšieho efektu. Podkrovné bývanie neplánujeme, máme čo robiť, aby sme dali dokopy klenbové prízemie. Takže som chcela aspoň zrazenie hrán obojručným nožom. Aby to vyzeralo, že na trámy niekto siahol a nie len že ich vypľul stroj.

 IX 2017 dve prizvárané obrovské traverzy na mieste, kde býval obvodový múr


VII 2017 strhnuté hrany pořízem

Štart bol 12. apríla a v zmluve bolo dokončenie diela do 30. septembra. Mysleli sme si, že aká obrovská rezerva. Veľká chyba: ako obvykle sa ukázalo, že náš dom sa ľahko nedá a žiadni fičúri zvyknutí všetko sekať z prefabrikátov ´raz-dva-hotovo´ si naň neprídu. Ďalšou podmienkou nielen našou, ale i od pamiatkarov, bola bobrovka a my sme ju chceli položiť nasucho, bez fólie, aby sa prípadné poškodené škridle dali pohodlne zvnútra vysunúť a vymeniť. Takže po dvoch suchých rokoch samozrejme musel prísť ten upršaný. A kvôli počasiu sme stáli minimálne jeden a pol mesiaca, keď bola strecha pod krycími plachtami a neradno to bolo rozkrývať. 
K dvom strechám a dvom krovom sa pridal aj štít. Bývalá majiteľka oznámila úradu v roku 1968, že sa zrútil štít a túto maštaľnú časť neobnovila, len postavili medzi dve klenby nad ich deliaci pás tenký múr, ktorý mal nahradiť štít. Vznikol tak zub za pavlačovým záchodom a druhé pole klenby, pôvodne stredné, sa nemohlo opierať do obvodovej steny, tak postupne sadalo. Klenbu sme nechali stiahnuť tiahlami na jar 2014 a teraz bol vhodný čas napraviť staré škody, postaviť na pôvodnom mieste poriadny nový štít a zrušiť ten prapodivný zub. 

 III 2010 provizórny štít od roku 1968 


 VII 2010 nasadili sme aspoň lepšie tesniace dvere

 IV 2017 takýto kus domu chýbal skoro 50 rokov, jedno pole klenby

 na celej severnej strane prístavby nebol žľab

 X 2017 dostavaný kus domu

 VIII 2017 nový štít

A samozrejme komíny. Zatiaľ používame len jeden, ale plánujeme používať všetky. Na hospodárskej prístavbe sme komín nechali vyvložkovať vlani na jar. Komín, do ktorého bol pripojený kotol na tuhé palivá, pri kontrole kominár trochu rozobral, aby si nepoškodil kameru.  

 VII 2010 komín pre kotol na tuhé palivá 

 X 2010 naše komíny 

 XI 2010 po zásahu kominára rozobratý nesúdržný komín 

 X 2017 chýbajú ešte komínové hlavice

***pokračovanie a podrobnosti nabudúce***

nedeľa 22. októbra 2017

Septembrové jedlá - Food in September

Minulý mesiac bol v znamení hrušiek, tekvíc, paradajok a hovädzieho. 
Lasagne s ragù alla bolognese, použili sme podusené nadrobno nakrájané paradajky. Delikatesa.

Hruška tento rok po vlaňajšom oreze celkom výdatne zaplodila. Upiekla som veľmi rýchly a veľmi dobrý koláč z maslového lístkového cesta (predávajú v Marks and Spencer). Ošúpané hrušky som trochu skaramelizovala na masle s cukrom, pridala som rozdrvený klinček a trochu kardamómu, navrch nahrubo nasekané orechy. 

Vypestovali sme slušnú úrodu modrých hokkaido tekvíc. Chutia rovnako lahodne, ako klasické oranžové, len farba polievky, či omáčky nemusí niektorým citlivejším povahám vyhovovať :-) Kto túži po oranžovej, bude sa mordovať so šúpaním tekvice. Hustá polievka jemne dochutená orientálnym korením je výborná iba tak, s opečenými tekvicovými jadierkami, s krutónmi, s nasucho opečenou šunkou alebo ako večera aj s tymianovými zemiakmi na cibuli.


Variácia indickej klasiky murgh makhani - butter chicken. Opäť s našimi nakrájanými paradajkami namiesto pretlaku, dochutené koriandrom, kardamómom, rímskou rascou, klinčekmi, bobkovým listom, trochou kurkumy a štipkou škorice, samozrejme aj so štipľavou papričkou. V omáčke som zužitkovala zbytok smotanového jogurtu.

Kuracie prsia z voľne chovaného kurčaťa. Opečené na panvici aj s kožou, korenené sumakom, koriandrom, zmesou šavarma a troškou kurkumy. Prílohy sú paradajky vydusené na salsu, s tymianom, šalviou i troškou cesnaku, a dip z gréckeho jogurtu s domácim cesnakom. 

Teplé hrianky z nášho kváskového chleba ohriate v hriankovači, potreté cesnakom a na ne paradajková salsa: 

Toto leto sme dosť frčali na koláčoch z krehkého cesta, hlavne naslano. Cesto je rýchlo hotové aj sa pomerne krátko pečie. Tu som dala cukinu, baklažán, červenú aj bielu cibuľu a sušené apradajky. Naspodok naša paradajková salsa. Tymian, nakrájaný cesnak a je to, výborné. 

Minigulôčky z mletého hovädzieho pleca, dochutené rímskou rascou, koriandrom, sušenou šalviou, tymianom a cesnakom. Použili sme ich hneď do dvoch jedál. S cestovinami a paradajkovou omáčkou je to klasika:

A s rizotom s paradajkami, kapiou, cukinou a doladené šafranom. 

Na orientálnej vlne sme sa viezli naďalej, spravila som arabskú kabsu. Recept som bližšie rozpísala už v lete 2011

Z arabských končín pochádza i jahňací vývar, ktorý si tam M. obľúbil. Vyvarili sme časť jahňacieho stehna ku kolenu a dochutila som vývar drveným korením, troškou kurkumy, rímskou rascou, koriandrom a kardamómom, aj štipkou škorice. Na porciu ešte ide čerstvá koriandrová vňať. Je to recept podobný jemenskému vývaru maraq. Zbytok uvareného mäsa sme zjedli so zvyšnou ryžou z kabsy.


Hrušiek bolo stále veľa a williamsky nie sú vhodné na dlhé skladovanie. Dosť sme ich ošúpali a nastrúhali, pridala som semolinovú múku, trochu špaldovej, cukor - mám klasický zmiešaný s brezovým, drvené klinčeky aj kardamóm, vajíčko a citrónovú kôru. Žiadnu tekutinu nebolo treba pridať, hrušiek bol dostatok, bábovka bola aj po upečení vlhká.

Halušky so špaldovou múkou a vajíčkom sú raz-dva hotové, k nim omáčka z tekvice hokkaido a navrch podusené huby na opečenej cibuli:

Hrušky sme mali aj na kysnutom koláči s citrónovou kôrou.

Glejovka podusená domäkka, na cibuli, s trochou slaniny, s nastrúhanou mrkvou a petržlenom, dochutila som bobkovým listom, rozdrvenými borievkami (jalovec), sušeným oreganom a tymianom, štipkou škorice a dusila som s malou štipľavou papričkou. Do šťavy sa hodili nakrájané paradajky a nakoniec cesnak. 

Štrúdľové cesto som použila na ďalší hruškový dezert. Nakrájané hrušky som rozložila na strúhankou posypané cesto, pokvapkala som roztopeným maslom a pridala nastrúhanú pomarančovú kôru. Sladká bodka na záver mesiaca.

Dobrú chuť - Bon appétit!

utorok 17. októbra 2017

+/- XIII

Leto 2011, okres Kladno a Louny:
Pekne zachovaná budova statku (!) so zdobnou fasádou a špaletovými oknami. Škoda plechových vrát namiesto pôvodných drevených.
+

Našťastie aj v lete 2017 bol dom bez zjednodušujúcej modernizácie.

 Stodoly aj sýpky z 19. storočia zdobia poľnohospodársku krajinu. Keď už nenájdu svoje pôvodné využitie, dajú sa citlivo prerobiť na obytné domy. Naši predkovia si aj na technických budovách dali záležať - koľkokrát bola sýpka pevnejšia, než samotná chalupa. A neodpustili si ani ozdobné rímsy a vetracie otvory, škoda nechať takú remeselnú krásu zboriť.
+


Ďalšia pekná budova na pomedzí mestského domu a vidieckej usadlosti. S bohato zdobenou fasádou, členenou pilastrami. Nie je to kultúrna pamiatka a preto sa zrejme na malej dedine odbornej opravy fasády nedočká...
+



Kúsok ďalej je baroková sýpka, ktorá patrila k zámku, našťastie je to kultúrna pamiatka už od roku 1958 a dočkala sa opravy. Dvojposchodová zámocká sýpka z roku 1731 potvrdzuje, čo som vyššie napísala - ukladanie úrody obilnín bolo také dôležité, že sýpky boli postavené festovne a prestáli storočia, najmä ak sa im zachovala strecha. Pieskovcové ostenie okien, barokové mreže, vikiere volské oká - architektonická krása.
+

Kedysi aj v malých mestečkách vznikali nádherné radnice, mestské brány a meštianske domy. Dnes sa všetko centralizuje a kto by v mestečku s ani nie osemsto obyvateľmi (Vraný) staval také výstavné budovy? Aspoň, že niektoré z nich obyvatelia udržiavajú a opravujú s úctou k remeslu. Napríklad tieto nové špaletové okná, vráta zostali pôvodné, udržiavané.
+



Meštiansky dom s datovaním 1907 na štíte. Zachoval sa celkom pekne, na rozdiel od chudáka suseda, ktorému zmenšili okná.
+

Baroková chalupa s manzardovou strechou, pekne opravenou. Okná by si zaslúžili aspoň jednoduché plastické orámovanie.
+/-

Tu na prvý pohľad vyzerá byť všetko v poriadku, ale... Okná určite nemajú pôvodný tvar - sú širšie, než vyššie; aspoň, že šambrány lemujú okná zo všetkých strán, aj zdola. Sused síce má vysoké okná, pre zmenu však utrpel osekanie fasády a nahodenie brizolitom...
-

Nie každému sa pošťastí mať návod priamo na fasáde. A z takých nie všetci ten návod dokážu použiť. Tu vidíme členenie inšpirované snáď rondokubizmom, fasáda chalupy je už dávno odetá do brizolitu. Členenie okolo okien naznačuje zrejme pôvodný stav, pred výmenou okien - boli určite vyššie a užšie. Združené okná sa neosádzali, vždy bol medzi nimi murovaný stĺpik. Ale asi je to lepšie, než trojdielna klasika zo 70. a 80. rokov...
-
Pokúsila som sa to nie veľmi ohrabane načrtnúť, ako pôvodne mohli okná s rámovaním vyzerať.

 
Ústecký kraj, okres Louny. Městys Peruc je ďalším takým príkladom, ako v minulosti bolo rozdelené hospodárstvo po celej republike. Zámky a zámočky okolo seba viazali usadlosti, statky, mešťanov. Dnes majú také obce pod tisíc obyvateľov, štát sa ako najvyšší správca ani so svojimi krajskými či okresnými centrami tak neosvedčil - pritom v dobe internetovej nemusia všetci bývať priamo v centre veľkých miest... zvláštny paradox. Vráťme sa ale do Peruce. Dávna sláva tu zanechala pekné mestské domy, chalupy vidieckeho rázu, zámok aj faru.
Celkom pekne zachovaná chalupa, šambrány okolo špaletových okien, rímsy, bobrovka s volskými okami - bez zbytočného oplechovania. Úprava okolo spodného okna mohla byť dôslednejšia.
+

Perucká fara s pamätnou tabuľou na pamiatku kňaza Františka Daneša, ktorý tu v druhej polovici 19. storočia pôsobil a organizoval aj kultúrny i spoločenský život v obci, schôdzky vlastencov Borovského, Palackého, Čelakovského a iných. Fara má pekné štukové ozdoby na okenných šambránach aj nad dverami. Susedný kostol je kultúrnou pamiatkou, fara chránená nie je.
+

Bočné krídlo zámku z 18. storočia, kde sídli Galéria Emila Fillu. Na manzardovej streche je bobrovka, nenápadné vikiere, medený žľab podopierajú konzoly - zaujímavý výtvarný detail, okná sú pomerne jednoducho orámované, takto by to svedčilo viacerým domom...
+

Bývalý hostinec, veľmi pekná empírová stavba z druhej polovice 19. storočia, kultúrna pamiatka. Členenie napodobuje antické stavby - tympanón nad vchodom a pod strechou sa opakujú triglyfy a metópy.
+



Meštiansky dom z 2. polovice 19. storočia s neorenesančnou výzdobou fasády. Aj vyrezávané vráta sú parádne, chcelo by to však lepšiu údržbu...
+