pondelok 28. novembra 2016

Kašperské Hory

Ani sa mi nechce veriť, že to už budú pomaly dva mesiace, čo sme boli cez víkend na Šumave, v Kašperských Horách. Som dieťa prelomu leta a jesene a čím som staršia, tým viac sa mi jeseň páči. Aj výlet pred dvoma rokmi do Mariánskych Lázní bol veľmi pekný, jesenným teplým farbám lístia, mäkkému svetlu a sviežej zeleni sa máločo vyrovná.
 Mestečko má pekné historické jadro, je to pamiatková zóna. Námestiu dominuje gotický kostol sv. Markéty s neskoršími úpravami a renesančná radnica s barokovou zdobnou fasádou. V radnici je infocentrum, kde stojí kachľová pec z polovice 19. storočia. Pochádza zo zámku Buchenau, v roku 1942 zámok kúpili noví majitelia a modernizovali ho. Pec odkúpil starosta Kašperských Hôr čím zachránil nádherné historické remeselné dielo s podobizňou cisára Maximiliána II. 
Poprchávalo, tak sme sa vydali do Stachov pozrieť si Pošumavské hasičské múzeum. Majú tam veľmi peknú zbierku hasičských vozidiel, na prízemí sú autá z 20. storočia a na poschodí aj ručné či parné striekačky, veľmi zaujímavé starožitné kúsky. Pomaly prestávalo mrholiť, prešli sme sa poobzerať chalupy na severovýchodnom konci. Obyvatelia Stachov boli poddaní kráľovi, živili sa výrobou skla a obchodovaním. Niektoré chalupy sú malebné, nezohyzdené modernizáciami. A jarabina pri ceste poteší viac, než javor.



Dážď prešiel, tak sme sa vydali na hrad Kašperk, najvyššie položený kráľovský hrad v republike (886 m n.m.), založený Karlom IV. na obranu hraníc s Bavorskom, baní a Zlatej cesty. Cestou do lesa sme minuli veľmi peknú novostavbu, pokochala som sa, aj v lese s machovým kobercom, hubami, čučoriedkovými kríčkami a jemnou hmlou... až sme došli pod hrad, vyzerá na brale majestátne, aj keď je to zrúcanina. Zaujímavosťou je tehlová strecha. 
Po prehliadke sme sa trochu zohriali v hoteli, dali sme si ako neskorší obed bramboračku a šalát, ešte sme využili počasie, denné svetlo a hybaj obzrieť Jezerní slať - prírodné rašelinisko. Tam by mal ísť každý, kto trvá na rododendronoch, azalkách, vresoch a iných kyslomilných rastlinách v bežných záhradách s neutrálnou pôdou. Tvorba rašeliny trvá tisíce rokov... Priemerná teplota na tomto mieste sú iba dva stupne, najchladnejšie bolo v roku 1987, až skoro -42 °C. Les vyzerá zvláštne, stromy sú obrastené svetlými lišajníkmi. Pokračovali sme na Horskú Kvildu (infocentrum zatvorené, hoci turistov sa v okolí pohybovalo dosť) a ďalej až do Kvildy, najvyššie položenej obce a zároveň najchladnejšieho miesta v republike. Novogotický kostol sv. Štefana z konca 19. storočia má časť fasády obloženú drevenými šindľami. Tesne pred záverečnou sme si pozreli múzeum. Cestou späť do hotela sme sa kochali šumavskými kopcami, dolinami, pohľadom na hrad Kašperk a daniele v zvernici.




Do Kašperských Hôr sme sa vrátili z inej strany, natrafili sme na novorománsky kostol Panny Márie Snežnej z 2. polovice 19. storočia, býval centrom mariánskych pútí. Bočné vyrezávané dvere asi už dávno nik nepoužil... Podvečer sme si ešte pozreli odľahlý cintorín s gotickým kostolíkom sv. Mikuláša zo začiatku 14. storočia a barokovou kaplnkou sv. Anny, obe stavby obklopujú vyše storočné náhrobky s liatinovými krížmi. Aj odtiaľ je pekný výhľad na strážny hrad. Nasledovala už len skvelá večera a po nej prechádzka okolo námestia.

Pred odjazdom sme si pozreli múzeum hračiek a v tom istom dvore aj múzeum starých motoriek. Pán vlastní aj Čechiu-Böhmerland, najdlhšiu sériovo vyrábanú motorku z r. 1927, celkom sa vyrobilo asi tritisíc kusov. Posledný pohľad na malebné námestie a hajde domov. S obedom v hospůdke U Štěpána. Šumava je nádherná, malebná, človek si život v takom prostredí musí tvrdo odmakať :-) Okrem prírodných krás a kultúrno-historických pamiatok ponúka aj gastronomické perly - my sme si užili v Hoteli Kašperk, U Štěpána ledva 10 km od Sušice a žiaľ kaviareň s povestnými lekvármi Blanky Milfaitovej sme nestihli, otvárala až neskôr, musíme sa ešte vrátiť (okrem maškrtenia si pozrieť ďalšie slatiny a zvernice v okolí). 

utorok 22. novembra 2016

Októbrové jedlá - Food in October

Nízke teploty a vlhké počasie prinášajú so sebou hutnejšie jedlá. Začali sme hovädzím steakom z roštenky, k nemu som spravila hubovú omáčku so smotanou, dochutenú tymianom a ešte zelená fazuľka na masle s cesnakom.
 Klasika, ktorú pozná každý - guľky zo zemiakového cesta s mäsovou slaninou a opraženou cibuľou. 
Toto sa mi naozaj vydarilo, musím sa pochváliť. Husacie prsia ako steak - hus bola z neďalekého statku. Prsia boli jemné, vôbec nie húžvové, a trafila som ich presne na medium. Omáčka z výpeku s troškou povidiel a caponata z tekvice hokkaido, hrozienok a šalotky.
 Trup z husi som upiekla a z obratého mäsa s masťou sme mali nátierku:
 Pečený kus krkovice vcelku, k nemu som spravila jemné zemiakové haluško-knedle a omáčku z korenených povidiel. Delikatesa. 
 Krkonošské kyselo, to sme nepoznali, až dokiaľ sme sa presťahovali do ČR. Varím podľa Romana Vaňka, so zemiakmi varenými v šupke. Je to výborná polievka, z chlebového kvásku a s hubami. 
 Morčacia pečeň - morka tiež behala na statku. Opečená, dochutená soľou a korením, príloha sú opečené jablká. 
 M. spravil sobotné raňajky - opečená šunka, omeletka s  cibuľkou zo záhrady a môj kváskový chlieb.

Dobrú chuť - Bon appétit!

streda 16. novembra 2016

Kľučky - Door Handles

Po osem a pol roku máme kľučky na záchodových i kúpeľňových dverách... Dvere sú nasadené od rekonštrukcie oboch miestnôstiek, ale kľučky boli provizórne bakelitové zo starých dverí. Medzičasom som zohnala i staré z druhej ruky, na tých sa ale gazdovi nezdali všetky diely, poškodený "tŕň", ktorý spája kľučky... a tak sme čakali na zázrak.
Ten prišiel teraz, máme mosadzné kľučky od českého výrobcu a ani nestáli celý majetok. Konečne môžme dvere poriadne zatvoriť, bez strachu, či kľučka nezostane v ruke :-)
pred

po 


sobota 12. novembra 2016

+/- VII

Opäť tu mám pár domov, ktoré v roku 2008 viděli jsme cestou.
Tento dom je jednou z mála pamiatok na starú Petržalku. Za bývalého režimu chátral a po revolúcii ho našťastie nezbúrali, od 1990 je kultúrnou pamiatkou a dočkal sa i opravy. Secesný dom oproti železničnej stanici sa teraz chúli pod monumentálnymi vežiakmi, ale dôležité je, že stále existuje.
Jeho okolie má veľké -, on sám ++

Purkrabství na Karlštejne (sídlo hradného grófa, správcu). Ako súčasť národnej kultúrnej pamiatky a súčasne i najvýznamnejšej v republike - niet čo viac dodať.
+++

Pražská mestská časť Košíře, veľmi malebná štvrť okolo ulice V Cibulkách. Vilové domy tu stoja už spred druhej svetovej vojny, až na občasné výmeny okien sa zachovali celkom dobre. Príjemne pôsobia aj staršie záhrady s vysokými stromami. Tieto miesta poznáte z filmu Pelíšky.
+

až na to plastové okno na poschodí +

chcelo by to len pravidelnú údržbu pôvodných okien, plotov a zelene, aby zdobila - ale neničila - toto je bránka k filmovým Šebkovým a Krausovým
+

slávny balkón s proletármi, o
kno na schodisku volá po nátere
+



plastové okná na medzivojnovom vilovom dome žiadnu parádu nespravia a navyše sa dosť zmenšila plocha sklenej výplne
+/-

štvrť je plná i funkcionalistických víl
+

+

A opäť v Bratislava - krásny prvok na fasáde domu na Hviezdoslavovom námestí - drevená veranda s ozdobnými stĺpmi
+

ulica Rybárska brána
+

koľko zručných remeselníkov, ich majstrov bolo treba, aby vytvorili takúto fasádu
+


detail okien

Zástavba prevažne barokových meštianskych domov (Zelený dom, Grünstübel, stredoveký zájazdný hostinec) na Sedlárskej ulici + vľavo eklektický Palugyayovský meštiansky dom na Hlavnom námestí 
+

Pamiatka na starú Bratislavu, takýchto mestských domov padli desiatky, vo všetkých mestách, aby uvoľnili miesto pre honosnejšie paláce, väčšie meštianske domy, neskôr pre kubistickú architektúru...
+

streda 2. novembra 2016

Dušičky - All Souls´ Day

Spomienka na predkov, blízkych, priateľov... aj tých štvornohých.
† † †


Pár záberov z miestneho cintorína a na počesť našich dušičiek zapaľujeme aj doma.


requiescatis in pace