V tomto čase sme sa zaoberali budúcou spálňou - miestnosťou s pôvodnými šesťtabuľkovými oknami a prasklinami v omietke. Na Veľkú noc budeme mať plný dom návštev a zelená komnata ako hosťovská nebude stačiť, tak si gazda zmyslel, že vymaľujeme aj najväčšiu miestnosť, v ktorej potom plánujeme mať spálňu. Pustil sa do toho s optimizmom skúseností z maľovania panelákového bytu (jeden deň škriabanie starých náterov, druhý deň sadrovanie prasklín a tretí deň prvý náter), ja som tušila zradu v tých hlbokých puklinách nad oknami a v rohoch. Ostatne kvôli nim sme tu už mali aj statika ešte v roku 2009.
Piateho marca sme sa pustili do vyrámovania izby - našťastie nábytku sme veľa nemali, len spústu kníh, zošitov a skrípt v prepravkách, sklo a porcelán vo vitríne. V sobotu deviateho začal M. škriabať stenu s najhlbšou puklinou. Fabión (oblý roh medzi stenou a plafónom) bol dosť potrhaný a časť z neho sa uvoľnila úplne, takisto aj omietka na klenbe nad oknom držala len silou vôle. Strop bol podľa plánov z rekonštrukcie v 70. rokoch drevený, potom ho podbili rákosom a omietli. Z toho obdobia tu snáď nič nie je poriadne spravené, takže aj fabión urobili len omietkou, pritom pod ňou mal byť prehnutý rákos. Možno aj to prispelo k praskaniu. Omietka na klenbe sa smerom hore rozširovala až na 6-7 cm, ďalšia vec vhodná na pukanie. Pri škriabaní sa uvoľnili obrovské kusy, ktoré M. ledva udržal. Prvý deň sa naše maľovanie skončilo stále na jednej stene - s vypadnutým fabiónom, takže sme videli konce rákosu, dosky podbitia a dieru až na povalu. Na gazdu akosi sadla depresia.
Piateho marca sme sa pustili do vyrámovania izby - našťastie nábytku sme veľa nemali, len spústu kníh, zošitov a skrípt v prepravkách, sklo a porcelán vo vitríne. V sobotu deviateho začal M. škriabať stenu s najhlbšou puklinou. Fabión (oblý roh medzi stenou a plafónom) bol dosť potrhaný a časť z neho sa uvoľnila úplne, takisto aj omietka na klenbe nad oknom držala len silou vôle. Strop bol podľa plánov z rekonštrukcie v 70. rokoch drevený, potom ho podbili rákosom a omietli. Z toho obdobia tu snáď nič nie je poriadne spravené, takže aj fabión urobili len omietkou, pritom pod ňou mal byť prehnutý rákos. Možno aj to prispelo k praskaniu. Omietka na klenbe sa smerom hore rozširovala až na 6-7 cm, ďalšia vec vhodná na pukanie. Pri škriabaní sa uvoľnili obrovské kusy, ktoré M. ledva udržal. Prvý deň sa naše maľovanie skončilo stále na jednej stene - s vypadnutým fabiónom, takže sme videli konce rákosu, dosky podbitia a dieru až na povalu. Na gazdu akosi sadla depresia.
Na druhý deň, kým on škriabal fabión a snažil sa, aby mu to nespadlo na hlavu, som sa pustila do škriabania stien pokiaľ som dočiahla bez rebríka. Až na nejaké staršie sadrové záplaty a pár prasklín to celkom šlo. Oškriabala som vyše trištvrte miestnosti, M. si namiešal vápenotrasovú omietku a začal to hádzať do diery na povalu. Miestami doslova až na povalu, tak si natiahol jutový pás. Prvú vrstvu hodil aj nad klenbu.
Víkend sa skončil a ďalej sme pokračovali hlavne po večeroch. Zničený gazda sa postupne dostával do formy, získal grif a darilo sa mu plesknúť omietku z lyžice presne tam, kde chcel. Kúpil rolu rákosu, čo si ľudia dávajú ako pohľadovú bariéru na ploty a balkóny. Kus odcvakol a pribil na stále vytŕčajúce dosky na strope. Omietka na tom držala o dosť lepšie. Spravil druhú vrstvu nad oboma okennými klenbami a doškriabali sme steny. Pod žltým náterom sa skrývala tmavšia zelená, miestami šedomodrá a bordová. Pôvodná omietka je vápenná - našťastie, preto v izbe nebola pleseň. Rodina a známi boli zhrození z mojich dokumentačných fotiek :-) "To není jako práce s buzolou, děti!"
V utorok večer M. so svalovicou nahadzoval tretiu vrstvu a snažil sa zaobliť fabióny. Zasa nasnežilo.
V stredu trinásteho zahladil omietku, zaplátal ešte rohy a začal škriabať strop. Na ďalší deň pokračoval v zarovnávaní klenieb - bude tam x vrstiev omietky, snáď to nespadne dakomu na hlavu :-) Doškriabal strop.
Po týždni makačky si namiešal jemný vápenný štuk a v tenkej vrstve ho naniesol na plátané miesta. Klenba konečne vyzerá ako hotová. Prešiel skoro všetky rohy, omietanie a plátanie je zmáknuté. Už len aby to držalo.
V nedeľu všetko ešte zahladil vodou, kým to schlo sme si kreslili čiary. Páska samozrejme nikde nedržala, takže sme si to približne pravidelne vymerali (miestnosť samozrejme nie je pravouhlá a steny sú trochu zvlnené). M. trochu chytil nervy, lebo predpokladal jednoduchú výmaľbu, ibaže som si vymyslela svetlé sokle aj rohy. Navyše rozetu na strop - je obrovský, tak nech nie je čisto biely. Pôvodne som chcela hore štvorec s vykrojenými rohmi, ale vzhľadom na nepravidelnosť miestnosti nám štvorec nešiel nakresliť tak, aby z pohľadu zdola nevyzeral nakrivo. Tak to musel byť kruh - kružidlo sme si vyrobili z palice, špagátu a ceruzky. Vykrojenia sme spravili smerom k rohom, takže asi nie sú celkom pravidelne vzdialené. Večer sme podľa nakreslených čiar namaľovali bielou prvý náter štetcom a štetkou, M. potom valčekoval plafón. Slabo ho oškriabal a miestami sa mu to lepilo, miestami nechytala farba v priehlbinách. O pol desiatej sme skončili a namiesto zaslúženého odpočinku na gauči sme sadli do auta a vybrali sa do Bratislavy vybavovať...
Domov sme išli hneď v pondelok večer - práve v čase nezvyčajnej jarnej snehovej kalamity, stáli sme na neodhrnutej diaľnici a došli až o druhej ráno. V utorok večer si gazda zasa moc neoddýchol, ale sme natreli sokle, klenby a rohy druhýkrát, strop tiež. V stredu výnimočne nemrzlo, tak som dala preč z okien igelity a umyla aspoň vonkajšie okná. Dofarbila som "ďubky" a pukliny (chcelo to ešte trochu prebrúsiť steny aj strop, ale na to sa M. tentokrát vykašľal, pretože práce nemajú konca-kraja a návštevy sa blížia), večer som namiešala svetlú telovú farbu na rozetu a tmavšiu staroružovo-fialovú na steny. Má to pripomínať farbu letného súmraku, keď je obloha ružovo-oranžovo-fialovošedá. S vápnom by sa taký mix robil lepšie, moderné pigmenty v ňom tvoria guľôčky, ktoré sa rozmazávajú až na stene :-) To by ma však M. už asi zabil. A vápno na takéto letisko by stálo celý majetok.
Ani s tou starou zelenou to nevyzeralo zle, ale na stene k obývačke je hnusný žltý náter. Maľovali sme obaja - hospodár maľoval štetcom linky popri bielych krajoch a vnútorné plochy som štetkou maľovala ja. Aj tak sme s tým skončili o polnoci.
Vo štvrtok cez deň som videla, že rozeta je príliš svetlá, takže som pridala z namiešanej stenovej farby. A do farby na steny som ešte pridala staroružový pigment, ktorý neriedený vyzeral ako hnedý. V kýbli samozrejme farba vyzerá tmavšie, po vyschnutí vybledne. M. sa hotoval vymaľovať druhý náter sám, ale plocha stien je veľká a po prvom rohu ho to prešlo, inak by maľoval do štvrtej ráno. Aj tak sme zasa skončili o polnoci.
V piatok 22. sme mali hotovo a mohli sme sa pustiť do spratávania novín, igelitov a kýblov.
V sobotu sa mi stále nezdal ten strop, tak som nakreslila okolo rozety ešte linku, M. ju potom obtiahol, pretože som na to bola krátka aj so schodíkmi. Trochu pri tom nerváčil, že si vymýšľam kraviny, keď už je vymaľované - ale na ďalší deň si pochvaľoval, že to vyzerá dobre "a přitom taková blbost". Pôvodne som myslela, že by mohol byť pás po obvode stropu, ale neviem, ako by to vyzeralo, keď to nie je pravidelný obdĺžnik. Takto aspoň nie je ten veľký plafón prázdny. Niekoľkokrát sme umyli podlahu, okenice a nábytok. Drina sa ešte nekončí, nosíme naspäť knihy, vystreli sme koberec a než príde návšteva, musím umyť aj v ostatných izbách podlahy a nábytok od prachu - aspoň tam, kde je to vidno, haha.
Naši susedia takto sami robia už dva roky celé prízemie - neviem, či sú to hrdinovia alebo blázni. Ufff.
Ale M. by mohol pokračovať v ďalšej izbe, kým má ten nahadzovací grif ;-)
Ešte sa chystá natrieť radiátory a zatiaľ to špatia hnusné socialistické dvere na dvoch stenách. Dolu čakajú na svoju chvíľu tie pôvodné, aj novú elektriku by to chcelo. Keď bude teplejšie, opraví aj špalety medzi oknami - tie natrieme vápnom, keďže tam je vlhkejšie a chladnejšie.
Ale M. by mohol pokračovať v ďalšej izbe, kým má ten nahadzovací grif ;-)
Ešte sa chystá natrieť radiátory a zatiaľ to špatia hnusné socialistické dvere na dvoch stenách. Dolu čakajú na svoju chvíľu tie pôvodné, aj novú elektriku by to chcelo. Keď bude teplejšie, opraví aj špalety medzi oknami - tie natrieme vápnom, keďže tam je vlhkejšie a chladnejšie.
