nedeľa 30. septembra 2012

Augustové jedlo - Food in August

Začneme hovädzím gulášom na stredomorský spôsob. Hovädzie kocky som nechala na oleji zatiahnuť, pridala som cesnak, koreniny - čierne korenie, koriander, rozmarín, štipľavú papričku, škoricu - a nechala som dusiť. Potom som pridala nakrájaný mladý baklažán, paradajky, paradajkový pretlak a pred koncom aj cibuľu. Porciu som posypala kôprom a jedli sme s bagetou.
 Podľa augustového Apetitu som spravila slaný nákyp z lístkového cesta, ktoré som predpiekla päť minút v rúre, potom som naň dala zmes opečenej slaniny s hubami a cesnakom, ku ktorej som primiešala smotanu s rozhabarkovaným vajíčkom, tymianom a muškátovým kvetom. V recepte bol ešte aj olej a syr, ale aj bez nich to bolo celkom hutné a sýte, namiesto nich som na odľahčenie k hubám pridala cukinu.
 Rýchla chuťovka alebo príloha - podusené zelené fazuľkové struky s cukinou, na cesnaku a tymiane. Tmavú farbu robí voda z namočených húb, ktorou som to trochu podliala.
 Polievka na spôsob minestrone - vopred namočený cícer, vylúpaná čerstvá fazuľka, ku ktorým som neskôr pridala ružičkový kel a na chvíľu aj pór a paradajky. Na chuť ešte pretlačený cesnak a korenie.
 Zbytok lístkového cesta som použila na koláč - na popichané lístkové cesto som dala višne z griotky a naliala som krém z dvoch čokoládových pudingov s vajíčkom a trochou masla. Pri vyberaní z rúry sa mi šmykla ruka a skoro som ho vykydla :-)
 Klasická bramboračka so zeleninou orestovanou na masle, skvelá!
 K večernej opekačke som spravila paradajkový šalát z našej úrody, kvapla som trošku olivového oleja a balzamikového octa.
  M. sa ešte stále vyhýba ryži, ako len môže, takže som k duseným hovädzím kockám s korením, papričkou, bylinkami, paradajkami a pórom spravila kukuričnú kašu - známu pod talianskym menom polenta, či pod rumunským mămăligă. Kukuričná múka sa varí v osolenej vode, konzistenciu má ako krupicová kaša a keby sa voda neosolila, tak sa pokojne môže jesť nasladko.
 Chuť na sladké sme si uspokojili trhancom s citrónovou kôrou a prelivom z dusených sliviek zo záhrady:
 Raňajky, desiata, predjedlo, či olovrant - opečená bageta, pletenka alebo žemľa s krátko opečenými plátkami paradajok, ochutené tymianom.
 Haruľa - zemiaková placka na plech, pridala som ešte mrkvu, petržlen a cukinu, nadrobno nakrájaný rožok, do toho cesnak, čierne korenie a rascu.
Lievance, ktoré mali byť z kyslej smotany, lenže som ju nemala, tak som dala grécky jogurt, do zvyšku som nastrúhala citrónovú kôru a pridala práškový cukor a ešte navrch som podusila slivky. Delikatesa.
 Kúsok jelenieho stehna som naložila na noc s nakrájanou mrkvou, petržlenom, pórom, cesnakom, korením, papričkou, rímskou rascou, bobkovým listom a tymianom, zaliala som červeným vínom. Na druhý deň sme to celé upiekli, výpek so zeleninou som rozmixovala a pridala ešte vývar z mrazničky. Prílohu som zvolila zemiakovú knedľu, dávam o kúsok menej múky, aby zostala vláčna.
Dobrú chuť - Bon appétit!

štvrtok 27. septembra 2012

Plody septembra - September Fruits

September je mesiac plný teplých farieb, okrem oranžového slnka si užívame úrodu zo záhrady - sladké hrušky, slivky v koláči, v džeme i sušené, paradajky s chuťou aj vôňou, tekvice, baklažány, šťavnatý cesnak, šípky a veľkú kopu jabĺk. 
 Teplé dni ešte využívajú ruže a z posledných síl kvitnú, ľalie sme si kúpili - pretože staré nám čosi vyžralo, odkvitajúce echinacey, levandule a gypsomilku sprevádzajú ešte aj letničky - osteospermá, železník argentínsky aj slnečnice. Neúnavne kvitnú nechtíky a pomaly sa prebúdzajú astry a chryzantémka, ktorú som úspešne prezimovala už dvakrát.
 Morčatá netušia, že sa pomaly blíži koniec čerstvej trávy... Do domu sa nám sťahujú myši a mačka vonku čaká, kým jej vyložím odrezky z mäsa a kosti.



utorok 18. septembra 2012

Gemer - Gemer region (Slovakia)

Posledný augustový týždeň a začiatok septembra sme strávili na Gemeri, Bohom zabudnutom kraji v strede Slovenska, kde líšky dávajú dobrú noc. Doslova, motajú sa pri ceste - okrem nich sa v miestnych prevažne listnatých lesoch skrýva vysoká zver, niekoľko posledných rokov aj medvede, dokonca už aj vlky. Diviaky ryjú ľuďom v záhradách a sadoch, aj nám poryli na kraji lesa... Odtiaľ vybiehala aj veverička uchmatnúť si orechy, slivky zachutili sýkorkám - lesklohlavej (Parus palustris, sýkora babka) aj belasej (Parus caeruleus, modřinka), drevený štít senníka zaujal brhlíka (Sitta europaea), sad skúmala žlna sivá (Picus canus), večer vylietali netopiere a cez deň hliadkovali na oblohe myšiaky hôrne (Buteo buteo, káně lesní). Ráno na nepoužívanom komíne letnej kuchyne sedávala sova lesná (Strix aluco, puštík obecný).
 Naša rodina sa tam zišla na oslavu švagrovho jubilea a popri tom sme si pogratulovali aj ostatní medzi sebou (2x augustové meniny, štyrikrát septembrové narodeniny). Počasie sa skvele vydarilo, hoci noci už neboli veľmi teplé, cez deň bolo slnečno a večery sme trávili pri ohni sledujúc mesiac, hviezdy a letiace družice. Dlhotrvajúce sucho ale neprialo hubám... Prezradím vám slávnostné grilované menu - čo vyzerá na fotke ako klobásy sú liptovské droby (cigánske goje, zemiakové "klobásy", taká haruľa v črievku), k nim sme mali výborné marinované rebrá, pečené zemiaky so slaninou, bylinkami a cibuľkovou vňaťou, zeleninový šalát s ľanovými semienkami, bifteky, mleté korenené valčeky a k tomu cesnakový dresing, horčicový, aj domáca majonéza, radler, cider aj pivový súdok :-) Dezert na fotke je Tarte Tatin s karamelizovanými jablkami.
 Spravili sme si výlet na skryté miesta. Zalesnené kopce okolo dediny Magnezitovce ukrývajú zachované tunely z druhej svetovej vojny - postavili ich ako súčasť gemerských spojok, železničných tratí, ktoré mali prepojiť Brezno so Slavošovcami po Viedenskej arbitráži. Podrobnosti v týchto dvoch článkoch: http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/000654-Gemerske-spojky/ a http://sekanova.blog.sme.sk/c/109449/Gemerske-spojky-Kratka-historia-nikdy-neexistujucej-zeleznice.html. So sestrou, švagrom a deťmi sme našli veľký Koprášsky tunel (Kopráš je miestna časť Magnezitoviec, tunel sa volá aj Slavošovský), s dĺžkou skoro dva a pol kilometra - je priechodný celý, len treba dávať pozor na odvodňovací kanál. My sme prešli len kúsok a vrátili sme sa. Cez cintorín sme vyšli k malému tunelu, ten sme prešli celý. Chýbajú už len koľajnice... (tie tam ale nikdy neboli, projekt gemerských spojok po vojne zastavili - napriek vynaloženým výdavkom). Neďaleko malého tunela je betónový viadukt - ktorý tam ticho stojí takých sedemdesiat rokov nad údolím a nevedie odnikiaľ nikam... Navrchu je nasypané kamenivo, ale skutočná krása klenbového viaduktu sa odhalí až keď prejdete po mostovke na druhú stranu a zídete pár krokov smerom dolu do údolia.
 
 Malý tunel využívali miestni na skladovanie zeleniny, veľký by mal poslúžiť cyklistickému chodníku. To je však vo hviezdach, tento kraj sa už vyše polstoročia potýka s vysokou nezamestnanosťou (po zavretí železorudných baní, ešte aspoň zatiaľ fungujú magnezitky) a starnutím obyvateľstva. Pritom je tu nádherná príroda, jedinečná aragonitová jaskyňa, gotické kostolíky, bývalé Coburgovské kaštiele, zrúcaniny hradov, potenciál pre agroturistiku...
Nuž nastal čas návratu. Dlhá cesta do Bratislavy a potom domov - zasa dva dni v sedle.