Už od konca mája do polovice júna nám kvitli kosatce - ešte po pani T. Od fialovočiernych, cez žltý a modrobiely, dymovo oranžový až po žltočervené v korýtku. A keďže kosatcom sa celkom dobre vodí, tak som si dokúpila ďalšie, dymovo ružovofialové.
Aj pivóniám sa páči, tie sú tiež ešte z čias našej predchodkyne. Kvitli bohato - biele, ružové, aj jedna červená.
Najviac však dáva o sebe vedieť baza, dožilá stodola je celá zarastená bazou a u nás vo dvore to pár týždňov omamne sladko voňalo. Našla som smaltované hrnčeky, a keďže v špajzi je málo miesta, dala som ich na vrátka do stodoly. A ešte pohľad, ako to vyzerá za domom:
Júnových kvetov je viac: osteospermá, ktoré kupujem každý rok nové, ale dlho kvitnú; farebné margarétky, harmanček sa objavil aj v trávniku na dvore, divých makov je dosť aj na dvore, i v záhrade; šalvie, levandule a všelijaké violky. Ten veľký trs bielych margarét ma potešil. Vlani v lete som si priviezla z Gemera jednu malú rastlinku a zapáčilo sa jej u nás.
Zverinec tento rok zastupujú hlavne vtáky. Zajace sa ubytovali kdesi inde, bažanty krákajú z diaľky z poľa, zato u nás vo dvore a v záhrade kraľujú drozdy, hrdličky, vrabce a žltochvosty. Minule sa tu hostili aj veľké holuby-hrivnáky (Columba palumbus) a cupitali stehlíky pestré (Carduelis carduelis).
No ale fakt domáce sú u nás tento rok lastovičky. A že sú už poriadne drzé. Koncom mája dostali dobrý nápad - lietať dolu do chodby cez otvorené dvere a usadiť sa na lampe a potrubí. Tak ich to nadchlo, že veselo štebotali. Keď som išla dolu schodmi skontrolovať, čo sa deje, vyleteli. Po čase však vyleteli len na okamih, a hneď sa zasa chceli vrátiť. Keď som stála vo dverách, krúžili mi nad hlavou a dobiedzali, nech už vypadnem. Jedného večera som si nevšimla, že ostali vnútri - či už spali na potrubí, alebo boli v zadných miestnostiach - celú noc boli zavreté v dome a ráno ma zobudilo lastovičie švitorenie a poletovanie v izbe. Našťastie neušpinili koberce, ale mala som čo robiť, aby som ich cez pavlačové dvere dostala von. A ony objavili dobrú hru, začali lietať nielen dolu, ale už aj cez pavlač a hore na chodbe si už lepili tie svoje guličky na hniezdo. Väčšinou sú dve a tretia nablízku, neviem, či praktikujú bigamiu. Musela som o zábradlie priviazať špagátom kľúč od pavlačových dvier, aby držali iba privreté. Vyšla som pred dom a videla som tie krpaté potvory, ako už krúžia pri pavlači a snažia sa dobyť dnu.
Po niekoľkých daždivých dňoch ostali dvere zavreté a lastovičky si museli vybrať miesto na hniezdo inde. Kruci, ale majú desiatky metrov pod strechou, pod bránou, všade sú stromy, miesto aj pod strechou nad garážami a ony sa budú trepať do domu. Sú stále drzejšie a vysedávajú na telefónnom drôte len pár metrov odo mňa a skúmajú kedy už vypadnem. Prejde niekoľko dní a už zasa pri vetraní vletia dolu na lampu a nadšene škriekajú, aby došli aj ďalšie. Pomaly si pripadám ako z Hitchcockových Vtákov. Zachvíľu mi budú sedieť na hlave a pleciach a pôjdu so mnou snáď aj do obchodu.
V posledných dňoch už zasa objavili skvelú hru - lietanie do domu buď vchodovými dverami, alebo cez pavlačové a mám čo robiť, aby som ich odohnala. Začali poletovať aj do izby, potom jedna nevie trafiť von. Už z nich začínam byť na nervy a mám chuť čosi po nich šmariť... nech sa pracú kade ľahšie.
Radšej sa ešte pozrime, ako si morčatá užívajú letnenie na tráve. Medvedík sa ani tak neteší, že bude chrúmať, ale že si pekne podrieme :-)))
