...keď v lete prší

Čo robiť s deťmi v lete, keď prší? Je to problém hlavne vtedy, ak je tých detí viac a už Vám,  i sebe navzájom,  riadne lezú na nervy svojimi pripomienkami typu: "Mami, ja sa nudím!!!"- a spol.

Hej,  my- dospelí- zalezieme pod perinu a čítame knihu, spíme, čumíme na bedňu, sexujeme, alebo dokonca robíme aj niečo produktívne /aj keď aj posledná spomenutá činnosť je často dosť produktívna, dokonca až tak, že v nečase sa počne najväčší počet detí :-))))/...ale čo s tými Vašimi, už existujúcimi ratolesťami, keď je pol jedenástej dopoludnia a Vy máte pocit, že už by mal byť predsa večer, veď ste toho už s deťmi od 6. rána toľko stihli...Na sušiaku už visia od blata vyčistené gumené gate i gumáky, pretože ráno ste trávili čliapkaním sa v mlákach a potápaním slimákov i dážďoviek / odkaz pre Slobodu zvierat: jednalo sa len o nevinné a ihneď zakázané pokusy, všetky zvieratká vyviazli živé a bez zranení/, dokonca ste už aj upiekli a na desiatu spapkali koláčik,

očistili plný košík zelenej fazuľky, vypili si kávičku s babkou, vyčerpali si svoj denný limit na Tv rozprávku  a stále "sa nudíte"???

U nás sa vtedy vytiahnu farby, plastelína a tentokrát napr. i poklady ulovené pri mori a začne sa tvoriť. Deti si lepia svoje úlovky na vlastné veľdiela /;-), vieme o čom hovorím/ a mama zas lepí tie svoje. Tentokrát sú to etikety s názvami korenín stiahnuté z netu. ďakujem za super nápad, zdroj s presným popisom: http://www.eatdrinkchic.com/post.cfm/diy-vintage-herb-spice-bottles-free-labels

Ako sa mi už totižto občas stáva, zas vyhralo srdce /alebo mamon?!/  nad rozumom a kúpila som si X koreničiek s "veľavravným"  názvom SPICE     :-))), avšak ak ich máte X, dosť ťažko sa trafíte do toho, kt. práve potrebujete /ja zásadne na posledný krát/.Takže trochu som pobrázdila tvorivé blogy a pomohla si. /kokr. tieto koreničky mimochodom neodporúčam ani po úprave, len pre info, ak by ste sa aj Vy na ne namotali/.V zmysle návodu som si som si  "prácne" zaliala kávu /nie na pitie, ale na natieranie a vytváranie antik efektu ;-)/ ,  a natierala a zostaršovala :-DDD. Potom to vystrihnete, nalepíte, alebo predtým ešte podlepíte kartónom a  prírodnym  špagátikom jednoducho priviažete ku koreničke /fľaštičke..k čomu chcete/. No a detičky tiež nelenili.

   

S výsledkami našej práce sme spokojní. Umiestnili sme ich na čestné miesta. Tie moje na policu...

a tie detské na provizórnu výstavku /myslia si, že galériu už budeme mať v kuchyni naveky, akoby nestačila chladnička :-D, nenápadne ju raz večer, samozrejme, zruším, veď uznajte :-)

...alebo žeby sme ju nezrušili? Ale to by si potom situácia vyžadovala vytvoriť zajtra nové, štýlovejšie štipce, nie tie nepekné plastové... :-D...no veď uvidíme, hádam konečne vylezie slniečko a my nebudeme musieť "povinne" tvoriť. A čo Vy? Ako trávite upršané leto? Dúfam, že tiež super.
Krásny dník!
Zuza

niečo aktuálne zo záhrady pri dome

...keď už tu raz za čas zavítam...
mi. rok to vyzeralo inak...ale všetko sa  mení..
pekný slnečný dník

Domček na hranie

Konečne som si /sama , sebe, si!!! :-D/ splnila sen o domčeku na hranie, dúfajúc, že deti sa v ňom budú hrať a my s manželom môžme makať..Tak to som sa síce šeredne mýlila /stále sa pletú pod nohy a sú všade inde, len nie v domčeku/, ale aspoň mám čisté svedomie, že som preto spravila čo som mohla.../okrem toho, že som si splnila sen, samozrejme :-)/...

Dolná časť  /teda pôvodný zámer bol taký/ - je určená dievčatám

a vrchná - podkrovie- zas Šimonkovi- čoby detektívna kacelária s ďalekohľadom, baterkou, zápisníkom a všetkým potrebným k výkonu tohto povolania :-).  Rebrík, ktorý tam vedie-  v čase fotenia ešte nebol pripevnený... vlastne ako tak pozerám, ešte zopár detailov sme následne dotiahli, snáď raz pridám aktuálnejšie foto- aj ked pre svoju lenivosti o tom dosť pochybujem :-(.

Dievčence majú možnosť hrať sa na kuchynku, cukráreň, cez vyklápacie okienko predávať zmrzlinu, servírovať kávu na terase... A aká je realita? Ak sa hráme s nimi, tak realita je v súlade so zámerom, až na to, že presne naopak- teda dievčence sa tlačia do podkrovia a Šimon dole varí :-))...častejšie ho však využívame na popoludňajší spánok /počas búrky to má svoju romantiku/ a ako stravovaciu bunku :-D...Čo už, ani to nie je celkom zanedbateľné využitie...No a nesmiem zabudnúť- najradšej sa tam hrám ja :-). 

pekný dník všetkým

Veľká noc...

Veľká noc sa blíži, jar je tu aj keď počasie na Spiši tomu nenasvedčuje, veď pred pár dňami u nás snežilo...aj vďaka tomu však do rodinky krásnych vecičiek pribudli títo roztomilí zajačikovia /ďakujeme, babka ;-)/.
Dorotka mi vytrvale ruší akékoľvek aranžmá, lebo sa chce s nimi- ako inak- hrať , akosi jej neviem vysvetliť, že tieto hračky sú MAMINEEEE!!! :-D

Všetok voľný čas trávime vonku, na záhrade pri dome a na chate. A keď je vonku nepekne /čo je dosť často/, tešíme sa aspoň z voňavých hyacintov...

a je po šviatkoch...

Neznášam túto vetu. Akonáhle dovečeriame a otvoríme si darčeky, roky rokúce niekto vysloví túto vetu v spišštine. Tento rok to bol môj manžel...Čo už, má pravdu a nám neostáva, len sa tešiť opäť o rok.

Nič to však nezmení na fakte, že Vianoce milujem.

Tento rok som si vyrobila dokonca aj moj vysnívaný vianočný dom...len škoda, že nemám lepší foťák a neviem ho vyfotiť večer, osvetlený len plameňom sviečok...
Dievčatá milujú hrať sa s domčekom, stále niečo premiestňujú, vyberajú, vkladajú a tak sa naša výzdoba postupne mení, deštruuje :-D, ale ja sa teším, že nie je len na pozeranie, ale aj pre zábavu.

Stromčeky som obkukala na nete a podľa návodu si vyrobila vlastné...milujem, keď môžem tvoriť len z prírodných materiálov...

Aj adventný kalendár už je vykradnutý ale ešte chvíľu sa z neho budeme tešiť (vďaka babke).
Ach jo,  viem, že Vianoce sa ešte oficiálne neskončili, ale mňa už chytá nostalgia...Nesmútim však, ak Boh dá, jeho narodenie oslávim aj o rok!

Postav dom, zasaď strom...

  Pred pár dňami som posadila 10 ovocných stromov. Niežeby som nikdy predtým neposadila žiaden strom, práve naopak. Avšak doposiaľ to boli  stromy a iné rastliny skor okrasného charakteru. Tiež sa im teším, a veľmi. Ale ozajstný pocit sebauspokojania sa dostavil až po zasadení tých 10 - tich ovocných. Jabloní, hrušiek, čerešní, sliviek, broskyne a dokonca aj moruše. Neviem, či je to tá potreba v nás zásobiť sa na horšie časy, či je to potecha z toho, že moje deti a vnuci sa raz budú tešit z tohto prírodného dedičstva, či prastará sila v nás- matkách- postarať sa o plody, alebo niečo celkom iné...neviem to presne definovať. Ale nikdy doposiaľ sa mi pri zasadení čohokolvek netisli slzy do očí. Odohnala som deti od plápolajúceho ohníka /prvy krát sme dokonca v novembri opekali/ a urobila pár fotiek pri našich prírastkoch.  To aby sme raz vedeli porovnať ako nám naše stromčeky /alebo deti? / vyrástli. Odchádzala som s dobrým pocitom, každému odporúčam túto novembrovú terapiu. Verte mi. Zasaďte strom, je to úžasné...
...teraz už len "dorobiť" tých 7 detí a môžem pokojne umrieť :-D.

Halloween- alebo ako to nerobiť

..Nemusím americké sviatky. Sme predsa na Slovensku. Ale ked ja som sa ako dieťa tak rada bála.... A 75 % mojich detí má v tom čase nejaký sviatok :-)....A tak velmi chcem dožičiť deťom veci, po ktorých som ako dieťa túžila. A preto som si povedala " a budete sa baviť a basta" :-) a spravila im halloween. Jediný americký sviatok, ktorý vo svojej domácnosti znesiem. /a veľmi rada/...v tomto odstavci je najviac A na svete :-)))).

    Začína sa to zháňaním tekvíc, lebo tie moje požrali slimáky. Potom zháňam biele plachty, ktoré mi nebude ľúto prederaviť kôli očiam ducha.  Poprípade nimi prikryjem sedačku, aby tak vyzerala ako zo starého, opusteného domu, v ktorom niekto pred osťahovaním poprykrýval nábytok /nezabúdam na pridanú hodnotu nezničenej sedačky po nájazdoch krvilačných vampírov :-)/.

Tiež zháňam želé na výrobu žabieho slizu, rôzne potvory, ktoré doň uväzním. Lístkové cesto- priznávam sa- kupujem hotové, ale o to väčšiu prácu si dám s jeho formovaním do tvaru rôznych morbídnych jedál, ako sú kosti, metly, či múmie. Zháňam čokoládového pavúka na tortu, ale nakoniec som nútená vytvoriť si  ho spolu so sieťou sama ...

 Samozrejme nesmie chýbať nekonečné množstvo sviečok, lampášikov, preto zháňam farbu, ktorá sa používa na pieskovanie skla, aby tí duchovia boli čo najhodnovernejší.
Zháňam aj kilá gázy a litre škrobu, lebo nám nestačí vyrobiť zopár duchov, my ich musíme mat v každej izbe, na každom lustri :-)...

Tesne pred škôlkárskym halloweenom zháňam rydlá na drevo, pretože našu tekvice predsa nevyrežem len tak- primitívne- nožom. Nie, ja potrebujem profi rydlá!!!!

Potom do polnoci chystám  asi 80 jablkových tlám plných mandľových zubov pre snáď všetky deti v škôlke a modlím sa, aby to stačilo, lebo už viac nevládzem, keď vkladám miliónty zub, pripadám si ako študent zubnej techniky- laborant, ktorý nedával v škole pozor.

Nemôžem pozvať deti len tak - klasicky- že ich zavolám a dohodnem sa s ich maminami, kedy ich môžu doviezť...Nie, ja si na to musím spraviť originálne pozvánky...

LENŽE: ani pri najlepšej vôli nemôžeme pozvať všetkých spolužiakov a preto dáme pozvánky len niektorým- náhodný výber mojich detí..jednoduchá voľba tých, s ktorými sa najčastejšie hrajú a do ktorých sú najviac buchnutí...a stava sa v živote všeličo, tak napríklad iniciatívna pani uiteľka otvorí pozvánku, ktorá nebola určená jej a prečíta ju pred všetkými deťmi..no, lenže niektoré deti pozvánku nedostali.

A tu sa dokonalé načasovanie a príprava mení na jeden horor, ale už naozajstný, nie taký, o aký som mala záujem. Niekoré deti plačú, lebo si nenašli pozvánku, niektoré si dokonca kľakli na kolená, a prosili, len  aby aj oni pozvánku dostali.
No a z dokonale pripravenej matky sa stáva zdeprimovaná troska, zháňajúca na poslednú chvíľu telefónne čísla aspon na rodičov najviac zranených detí, aby tak napravila aspon trochu krivdy.
   Začiatok teda nedopadol najšťastnejšie, aj keď sa nám podarilo tých najnešťastnejších nakoniec pozvať.... tak sa snažím, aby párty mala už len šťastné pokračovanie. Múmiam som lepila obväzy, kostiam krútila hnáty a pavúkovi kreslila siete snáď do rána- keďže bežné potreby rodiny akosi nemienia ani načas ustúpiť šľachetnejším cieľom a decká chcú aj jesť, aj piť, dokonca ako  na potvoru aj zuby umývať :-).
   Ale chvalabohu , všetko už len dobre bolo...ak nerátam, že moje krvopotne vytvárané diela ostali takmer bez povšimnutia, želé tie chúďatká jedli snáď len preto, že sú dobre vychované a vedia, že na návšteve sa patrí neuraziť hostiteľku /nemohla som sa na nich pozerať, keby ste videli, ako si vydýchli, keď zistili, ze to NEMUSIA jesť :-)/.. ešte šťastie, že tá torta bola vnútri celkom chutná a kazil ju len ten odporný pavúk na poleve  :-DDDD!!!!
   Môj posledný výkrik do tmy v podobe snahy o vytváranie nejakého programu, spoločných hier bol našťastie už v zárodku zničený mojim menej /oooooooveľa menej/ snaživým manželíkom a zdravo zmýšľajúcou kamarátkou, ktorí tvorili tú časť dospeláckeho dozoru, ktorá si ešte zachovala zdravý rozum.   Radšej mi naliali pohár vína, potom, čo moja "dokonalá párty" dostala poslednú ranu - v podobe vybitých batérií do foťáku /poctivo 12 hodín nabíjaných deň vopred/....Akosi cítili, že sa potrbujem uvolniť...
   Nie, nebojte sa, rodičia, deti boli pod stálym a zodpovedným dohľadom, to len organizátorka v snahe o dokonalost potrebovala trocha "sklidnit", ostatní ostali bez alkoholu- tí ho , našťastie, nepotrebovali...
   Myslím, že oslava sa napriek mojmu pocitu zlyhania celkom vydarila.  Deti boli úžasné, bavili sa, aj ked zábava nebola zjavne organizovaná a viac ako moje ručne vyrábané príšery im chutil popcorn z MW /vdaka Ti , Pane , za toto vysokolalorické a nízko nutrične hodnotné jedlo :-D s láskou 3,5 minúty pripravované v mikrovlnej rúre/ a iné prkotiny z obchodu..
  Prečo to tu vlastne píšem? Som ja normálna, chváliť sa niečím, na čo nie som pyšná???!!!
Pretože chcem, aby
1. ste sa Vy mohli poučiť z mojich chýb
2. som sa ja poučila zo svojich chýb a myslím, že keď to nezdokumentujem, čochvíľa si to zopakujem a to by som už veru nerada..
  Preto ešte v krátkosti zhrnutie:
   Deťom v predškolskom veku nepripravovať jedlá, ktorých príprava Vám zaberie viac času , ako 5 min. /ideálne poukladať na misy ovocie a kúpené lahôdky/, pustiť im hudbu a ako môj muž vraví: NECHAŤ ICH ŽIŤ!
   Ideálne zavrieť sa s kamoškou na balkóne a nestrápňovať vlastné deti pred kamarátmi snahou o "waka waka"!  
OK?
:-D
Samozrejme, v tom chaose sme navyše akosi nestihli- my - rodičia- deťom poblahoželať a keď som sa za to ráno ospravedlňovala, najlepšou náplasťou mi bola náruč mojich detí a veta môjho Šimona: "mami, ja si už neprosím žiadny darček, toto bol ten najlepší darček , aký si mi mohla dať..."
Co víc si zdevastovaná matka 3 detí muže přát, že jo :-))))???!!!

                                                 naša kamoška Nikolka- rozkošná čarodejnica,
                                                ktorej úprava vizáže trvala dlhšie ako celá párty.
                                               ďakujeme rodičom všetkých detí, že si dali námahu...